Visenie
môj manžel raz v lese za Košicami zrazil jeleňa
bezvládne telo zvieraťa odletelo nabok
špička parožia zostala zabodnutá v čelnom skle ako výkričník
spomenul si vraj na uťaté hlavy v chatách a kultúrnych domoch
zavesené len tak vo vzduchu (prezývané “trofeje”)
nikdy nečakal, že jednu uvidí zblízka
ráznym žmurknutím zo seba zotrel sklené oči
výkričník však pochopil a vzal
o mesiac nato sme sa spoznali
dnes na tom aute jazdím ja
hoci ma vždy to nezreteľné na okraji zorných uhlov máta
zapáčil sa mi obdĺžnikový výrez pohyblivej krajiny
je krajší než všetky pôvabné, ale iluzórne šetriče obrazovky domáceho počítača
kde v kríkoch nikdy nič nezašuští
jemnučkým motúzikom v strede dejstva nespustí sa nadol
Kurz kreslenia
na kurze kreslenia sa cítim trochu ako v mäsiarstve
krájam trupy, trhám šľachy, nadstavujem panvy
hladkým rezom oddeľujem členky od chodidiel
ruky ma učia črtať technikou blesku
občas sa mi podarí nežný degasovský krk
je zvláštne uspokojujúce hrať sa na Boha tam, kde žiadna krv nie je
ráno prídem, rozsvietim lampu a zistím,
že na moste (cvičení v 1-bodovej perspektíve) sa v noci dali do reči dvaja ľudia
pršalo, preto mu ponúkla dáždnik
a už to išlo, veď to poznáte
Life Ain’t Still
v pätnástich sa ešte veľa vecí musí odliať, vymodelovať, vypáliť, schladiť
vo výtvarnej triede takisto
absolventská výstava, sonda pre pozorných,
naznačí
z koho azda vzíde chirurg ležérne sa priznávajúci k obrazom v hale
(hostia s plnými čašami v rukách obdivne zhíknu)
kto sa bude musieť dívať na izby bez obrazov
s vyschýnajúcou figou a krčahom s prasknutou stenou ponoreným v sebe
Perspektívy
rozšírila sa nečakaná správa o ďalšom dobrovoľne zosnulom
horizont vnímania spadne
trhnutím sa narovnajú staré kritiky
zarchivujú všedné telefonáty
zaznejú chóry vzdychov
praskanie krkov otáčajúcich sa hláv a vystrčených prstov
PET fľaša s mľaskotom vsŕkne vývojku
osvetlené obrazy popadajú zo šnúry na prádlo
vletia do očí z obrátenej perspektívy
vlastne nevletia, vydrkocú sa z nej ako vozy naložené po okraj nosnosti
čierne pozadie, svetlé vlasy, zuby ako natreté uhlíkom
dlhokánske vzhliadnutie: biele body obklopené tmou
takto sa dívame na vesmír
Dark web
dnes sa už toľko nenapínajú plachty
ani neozývajú vzrušené hlasy v podpalubí lodí
a predsa sú stalé živé
príbehy o ľudožrútoch hodujúcich na deťoch
o bytostiach z obludária
kam si večer odložia nadbytočný pár rúk či nôh
tí, čo obrastajú srsťou, lesklými šupinami, siláci,
takí, čo sa vedia natiahnuť ako guma
korisť rozdelia ukradnutou kreditkou
pre ložiská kryptomien sa vyberú aj na kraj sveta
do vôd žeravých ako láva
X označuje poklad,
ktorý strácaš
neklikaj tam
Alena Brindová, rod. Oravcová (1992) sa venuje poézii, esejistike a tvorbe pre rozhlas. Je absolventkou odboru literárna veda na FF UPJŠ v Košiciach. Básne pochádzajú z pripravovanej debutovej básnickej zbierky Horolezci, ktorej vydanie podporil Fond na podporu umenia.
