Keby som bol slonom, všetkých by som zdravil ušami. Mamku, ocka, susedu, čo býva nad nami, kamarátov z ihriska i zo školy, kýval by som, čo mi ucho dovolí. Keby som bol slonom, dupal by som ako slon. Vydupal by som si rezňov po plafón. Usporiadal v obývačke hostinu, ktorú by ver nikto známy neminul. Keby som

(úryvky z knihy ) Zbierka Ohrozený druh vyšla v roku 2012 a kritika ju – zľahka podráždene – hodnotila ako priveľmi environmentálne angažovanú a apelatívnu. V roku 2012 sa pojmy ako klimatická kríza alebo environmentálne trúchlenie v médiách objavovali len zriedka. Cyklus Fotografie, ktorý zverejňujeme v zľahka pozmenenej podobe (alebo ak to má byť v 1.

(ukážky z pripravovanej knihy) Rozprávka prostredníctvom na seba nadväzujúcich básní rozpráva príbeh samotárskeho psa Moka, ktorý je chromý a má len jedno oko. Žije v ústraní od ľudí a iných zvierat, pretože pre svoj hendikep je častým terčom výsmechu, odporu, či strachu. Jedného dňa Moko stretne malého chlapca Viliho. Ten sa spočiatku rovnako, ako iné

(ukážky z pripravovanej knihy poézie (nielen) pre deti s názvom RODINNÝ ALBUM) Predslov: Určite ste už videli nejaký album s fotkami. Jeden v počítači, druhý v ajphone alebo v mobile a ktovie ešte kde. A možno ste videli aj album z fotografií, ktoré sú vytlačené na papieri. Ale videli ste už niekedy album, ktorý

VYPREVÁDZANIE DUŠANA MITANU Ešte nikdy som nepočula tak vrúcne sa modliť za dušu samovraha ako sa modlil Daniel Pastirčák, keď ho vyprevádzal Stáli spolu pred bránou v tvare ihly Zaodel ho plášťom Dal mu požehnanie Nech žiari Nech vojde do veterného vajca Nech už nikdy nikomu nemusí nič splácať Dážď za sklom bubnoval aramejsky: Wa-šʼ

Odrieknutia Všetky nie ktoré vyslovíš aj ktoré sa pokúsiš zachrániť zavriem do zvukotesnej hlavy A nechcem počuť ani ich bublanie nádychy pokúšajúce sa o nové stvorenia Chcem sa báť iba tvojich rúk čo ma zviažu popravia ešte zhovorčivú tvoje rozdlanené ruky žeravé po súčiastke ktorej obrúsené hrany ťa ranili milostivejšie ako ja Nech je tá chvíľa

Lámanie večer prichádza na lámanie a ja si líham k bezdomovcom a žobrákom   s nedôverou mi ukazujú moje miesto ale nad ránom som to ja kto tíši ich plač   pýtajú sa, odkiaľ sa poznáme a ja sa len usmievam   Meno keď opustila prah dverí nedržala nič len peceň čerstvo upečeného chleba   mala

Dedičky Mohol povedať že je ako pradedo a jeho syn Že ako jablko od stromu uteká a potom zelenie Aj v ňom sa zlieta sneh Skúšame priložiť ucho Odpovedá len tupé svietenie Vídam iné dcéry s rôzne veľkými kameňmi Aké ťažké je rozumieť   Odtlačky Ihlice prastarkej, babičkina truhlica, matkin svadobný sľub Očko na

Narcis sa skláňa nad hladinou a vidí všetky životy ktoré sú teraz jeden Žiadna žena ho nebola hodna on je tá najkrajšia Božský hermafrodit vidí svoju krásnu tvár Ako každá romantická postava ostáva v zrkadle sám Teda proti sebe   Samota je kút s ušiakom na ktorý dopadá mäkké popoludňajšie svetlo Obligátna deka a

po dvanástich hodinách už musíš vstať prejsť pár krokov umyť si zuby a ovlažiť tvár srnčie nohy sa ti podlamujú akoby si chodila prvýkrát nie je tu nikto kto by z teba zlízal strach a naučil ťa utekať   obzrieť sa v hneve na telo šité horúcou ihlou nenachádzať pokoj vo svete scvrknutom na hrášok