Odrieknutia
Všetky nie
ktoré vyslovíš
aj ktoré sa pokúsiš zachrániť
zavriem do zvukotesnej hlavy
A nechcem počuť
ani ich bublanie
nádychy
pokúšajúce sa o nové stvorenia
Chcem sa báť iba tvojich rúk
čo ma zviažu
popravia ešte zhovorčivú
tvoje rozdlanené ruky
žeravé po súčiastke
ktorej obrúsené hrany ťa ranili
milostivejšie ako ja
Nech je tá chvíľa
stvoriteľ
Nech som tá fréza
ktorá si z teba vyrobí šťastie
17.7.2019
O hľadaní
Po členky som knôt
po ramená hrdza
ktorou sa hasíme
keď prichádzajú mĺkve zimy
Horúcimi šálmi ma bičujú
na bielu istotu
Ale nenechaj ma
len tak chladnúť
Roztrhnem ti poslednú tvár
ako list
kde budú drobnými slzami
zapísané úvahy
o mojom bývalom smiechu
súostrovia
členité územia
a vyhýbavé dlane
kedysi stiahnuté do vrkoča
Podobná mape
podľa ktorej vycestuješ
pod moje pľúca
a upresníš dátum
a hodinu únosu
20.9.2019
Posledný portrét
Pochovaj na mne
svoju vôňu
aj ten krátky úryvok zo seba
pôjdem zvláštnym smerom
aby som ťa stretla ešte mladá
vedela rozvodniť
sliny v tvojich ústach
zlomiť v sebe stožiar
z ktorého dovidím
na tvoj nehybný stôl
na ktorý sme si starostlivo
ukladali dotyky
možno podľa tichej abecedy
Až zima
rozhodla
mráz rozkvitol pod smiechom
uprostred decembra
Mávala som očami
no ty si tú diaľku
nepolámal
na kusy
Ešte neviem
ako udržať more v náručí
Pozývam ťa na jednu jeseň
Plagáty sa rozbiehajú za vetrom
Zo slín v ústach je spenená zátoka
Ani jeseň nie je triezva
odchádzame z vernisáže
kde ticho učupené vo vitrínach
vykríklo
Portrét bez otázky
zátišie s ukrižovanými
Prosím ťa
vysloboď ma z farieb
Chcem sa stať zas Nikým
Vojsť zadným vchodom
kľúčom udusiť dvere
Byť pri tvojom kormidle amatér
Z odpovedí tá najštíhlejšia
A na bojisku
nech za mňa položia život
všetky tvoje hravé
otázky
1.10.2019
Vždy keď sa stratím
Prvý
sivý vlas
ako na stráži
modlí sa za ostatné
a potom odlieta
Príliš sa bojí
dať ti sľub
že prijmeš dvojslabičnú farbu
privykneš nestálosti
zahrmíš túžbou
neprosiť o ďalšie káranie
Veď sa len vyvliekame z rokov
ako nite z ihly
rozhrýzame mladosť
do teplého váhania
Vieme
že mýliť sa
je žiadostivá kázeň o predkoch
z ktorých sa lámeme
aj na to boľavé
Z nočného prachu
Vojna
a mier
presne do očí
poraň dlhú noc
súvislým opatrným tichom
pôjdem pásť mesiac
kým sa polomĺkvy
zobudíš
a vstúpim do pasce
ako zabudnuté rozodnievanie
naivné zviera
námet podľa skutočného času
v myšlienkach metro
bezpečná vzdialenosť od všetkých
ktorým zhoreli úmysly
kým boli mladé
mier pravdepodobnosťou
mier spánkom
s ktorým sa už dávno nestretávaš
tajne
bez pľúc
chcem počuť
ako sa zvíja prach na nábytku
ako Jeho excelencia
žobre o dotyk
pod tvojimi rukami
Chcem zahryznúť do tvojho ticha
mať ho na podnebí
ako jedinú príchuť
byť skratkou k začiatku
Daniela Dubivská (1966) je redaktorkou časopisov Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Žije v Smižanoch, venuje sa publicistike a poézii. Má 26-ročnú dcéru a 17-ročného syna.
Od roku 1985 je členkou Spišského literárneho klubu. V Levoči vedie 9. rok Literárny klub SKN pre nevidiacich. V časopise Kultúrno-literárny výber, ktorý vychádza v Brailovom písme, pripravuje spolu s básnikom Jánom Petríkom Literárnu dielňu pre nevidiacich. Pracovala ako redaktorka v redakcii umeleckých programov v Slovenskom rozhlase, Korzári, ako externá spolupracovníčka písala pre Pravdu, bola šéfredaktorkou regionálnej TV Levoča. Je laureátkou Literárnej Senice, ocenená bola i na Literárnom Zvolene, Kežmarku a Verši.
Publikovala v Literárnych krokoch, Dielni Nového slova, Dotykoch, Literike, Literárnom týždenníku, Slovenskom rozhlase a v zborníkoch Správna chvíľa, Presýpacie more a Parnas. Jej básne vyšli preložené aj v poľskom zborníku V liliowej ciszy.
Vydala básnické zbierky Karavána rýb (vlastným nákladom, Sp. Nová Ves 2001)a Žena v cudzom brlohu (Fama art, Sp. Nová Ves 2012 a Vinná z mlčania (Fama Art, Sp. Nová Ves 2018).
