Lámanie
večer prichádza na lámanie
a ja si líham
k bezdomovcom a žobrákom
s nedôverou mi ukazujú moje miesto
ale nad ránom som to ja
kto tíši ich plač
pýtajú sa, odkiaľ sa poznáme
a ja sa len
usmievam
Meno
keď opustila prah dverí
nedržala nič
len peceň čerstvo upečeného chleba
mala ho úhľadne skrútiť do voskového papiera
s malým batôžkom sa vydať na cestu
a nechať si poradiť
od blázna na rohu
od tety v stánku
či sto rokov mŕtveho básnika
povedali by ti
že tvoje dospelé meno je Turistka
ale ona sa nepýtala pocestných
postupne krájala chlieb
a jedla ho
napriek tomu
že ku koncu smrdel potom a nárekom
a krajinou v ktorej nejestvujú žiadne mená
Dcére
dookola používam svoje zaklínadlá
snažím sa vytvoriť lahodný oblúk tela (mysle i ducha)
kde sa jedného dňa schováš
potom prídu všetky tie prvenstvá
už budú iba tvoje
tvoje prvé slová
prvá sanitka modrým perom na stene
prvé Vianoce
tvoja prvá smrť
a prvá vražda
tvoje prvé zaklínadlá
Rúbaniská
prajem si aby bol večer
v pokoji sa prejdem po všetkých rúbaniskách
niektoré pníky obviažem
iné oblúkom obídem
na pomaly tečúcu miazgu sa nedívam
je tu ticho
napokon si usteliem v tráve
nemyslím na príbehy o ľuďoch
čo sa ocitli sami v strede lesa
čoskoro sa ukážu hviezdy
Jašterica
našiel ju na poli
a doniesol domov ako to už býva
v plechovke
a mama pustila na zem mokré prádlo
aby zastavila otcov ťažký krok
ale on sa už nebál
ticha po poslednom došľape
jašterica zmizla
a opäť sa zjavila oveľa neskôr
v skrini
v diere po manželkiných svetroch
ale on sa už nechcel
o nič s nikým deliť
úplne na záver
uvidí ju ešte raz
ako dobre mu bolo na poli
v stopách slnkom vyzlátených trás
Alena Oravcová (1992). Momentálne pracujem ako doktorandka v odbore literárna veda na FF UPJŠ v Košiciach a takisto v Rádiu Regina Východ, kde sa podieľam na relácii Zamyslenie dňa. Venujem sa cudzím jazykom (najmä anglický a francúzsky) a takisto výtvarnej tvorbe.
