Narcis

sa skláňa nad hladinou
a vidí všetky životy
ktoré sú teraz jeden
Žiadna žena ho
nebola hodna
on je tá najkrajšia
Božský hermafrodit
vidí svoju krásnu tvár
Ako každá
romantická postava
ostáva v zrkadle sám

Teda proti sebe

 

Samota

je kút
s ušiakom na ktorý dopadá
mäkké popoludňajšie svetlo
Obligátna deka a mačka
sú na kolenách
príliš romantické

Byť sám sebou
je malé kráľovstvo

Je to zvláštna choroba

neumiera sa na ňu
človek ňou poznačený
je však už mŕtvy
Hebrejský názov znie mešuge
Nič sa nedeje až do okamihu
keď sa všetko zmení
Varovné príznaky si ako kameň
zaujatý vlastným pádom nevšíma
Postupuje vpred až k bodu
z ktorého niet návratu
Pochopí že jeho vidiny sú
z mäsa a kosti

Nakoniec možno nájde vlastný dom
S hrôzou však zistí
že v jeho múroch už býva niekto iný

 

L´art pour l´art

Mám rád tie dni
keď sa nič zvláštne nedeje
a čas plynie neužitočne
ako v rozvláčnom románe
z premárneného storočia
Život literárneho hrdinu
je určený veľkosťou
rozprávača
Ale o čom hovoriť keď ten
môj rezignoval na príbeh
a v župane
žije celkom lyricky
len z prítomnej chvíle?

Čierna mačka

ty ktorá bežíš cez cestu
spojenkyňa zla a všetkého ženského
tak nevinného
že sa to dá len hladkať
ako to robíš
že jedných priťahuješ
a v druhých prebúdzaš
nenávisť?

Celý deň nič nerobíš
len vylihuješ a spíš
Budem ťa milovať
práve preto
že si zlá
a nikomu nepatríš

 

A nakoniec

si sa naučil
prisvojovať si dni ako nájdené mince
zohrievať sa pri rume
ako večný študent pozorovať tých
čo kráčajú vždy opačným smerom

Ľuboš Bendzák (1966) je básnik a od roku 2017 aj prozaik. Debutoval  zbierkou Básne pre Soňu Marmeládovovú (1995), nasledovali knihy Zápisky z čudného domu (2005), Vytrvalosť sivej (2010) a Pohreb andulky a iné básne (2015). Zatiaľ jediná próza nesie názov Samota je moja staršia sestra.