Román Tessy Hadley je veľmi odosobnený, hoci je vyrozprávaný v prvej osobe. Hlavná hrdinka/rozprávačka nám prirodzene neprirastie k srdcu a čitateľ k nej necíti výraznejšiu empatiu ani napriek jej ťažkému osudu. Stella hovorí o svojom živote ako keby to bol život niekoho iného, takmer až nezúčastnene, a medzi jednotlivými kapitolami sú výrazné časové skoky, ktoré tiež prispievajú k pocitu odosobnenia a vzdialenosti. Ak s ňou čitateľ cíti empatiu, tak v len zriedkavých, ale o to vzácnejších a silnejších momentoch. Pojem citová manipulácia je románu na míle vzdialený. Tessa Hadley sa vôbec nesnaží pôsobiť na city a ani žiadne vyvolávať, čo čitateľa spočiatku môže miasť, ale neskôr to ocení.
Stella bola už ako dieťa pomerne nesympatická a pôsobila lenivým a sebeckým dojmom, čo si aj sebakriticky priznáva. Sama veľmi neoplývala empatiou k iným ľuďom. Jej príbeh sledujeme od čias, keď vyrastala s matkou v malom byte a často chodievala na návštevu k starej mame. Jej detstvo sa až do istého veku odvíjalo v absencii mužov. Stellina matka predstierala, že otec zomrel, hoci ich opustil, keď bola Stella ešte malá. Stará mama bola ozajstná vdova. V Stellinom svete sa občas objavili aj ďalšie ženské postavy: teta Andy či teta Jean. Stellina matka utekala od života svojej matky a snažila sa nebyť ako ona a tento model sa neskôr zopakuje aj u Stelly a jej mamy. Uzavretý ženský svet naruší príchod Gerryho, z ktorého sa stane Stellin nevlastný otec. Toto narušenie má sprvoti fyzickú podobu, keď sa Stella nečakane priskoro ráno vráti domov od starej mamy: „Niekto sa pomrvil, obrátil sa, ale ten štýl bol tomuto domu cudzí, bolo to veľké telo. Potom sa ozvalo hlboké mrmlanie, jeden z tých uspokojivých intímnych zvukov prichádzajúcich z hraníc spánku, a nepochybne patrilo mužovi. Bola som pobúrená, cítila som sa napadnutá. (…) O aký život sa moja mama delila s týmto neznámym mužom? Kto ju mohol poznať tak dobre ako ja, že si s ním ľahla do jednej postele? Posteľ som až dovtedy považovala za úplne nevinné miesto.“ (s. 37) Je to zároveň prelom, ktorým začína Stellino dospievanie. Po matkinej svadbe sa presťahujú do nového domova v inej štvrti, zmení sa ich každodenná rutina a ich vzťah sa začne zhoršovať. S nevlastným otcom nevychádza a ich komunikácia je plná scén, kriku a nepochopenia. Stella do usporiadaného sveta, ktorý si vytvorila jej matka s novým manželom, zapadá čoraz menej a na scéne sa objavuje prvá dôverná priateľka a prvá láska, neskôr dieťa a ďalšie lásky… Stelline osudy sledujeme počas niekoľkých desaťročí.
V žiadnom prípade to ale nie je ľúbostný román či oddychové čítanie, ako by mohol naznačovať názov či obálka knihy. Počas čítania, keď som bola asi v polovici románu, nastala zvláštna situácia. Na nevinnú otázku priateľa (Čo je to za knihu?) som mala výrazný problém odpovedať. Nechcela som sa púšťať do prerozprávania deja – mala som v úmysle len v krátkosti zhrnúť hlavné témy a otázky, ktorými sa v románe autorka zaoberá. Ale premkla ma nečakaná bezradnosť. Hoci sa literatúre venujem už roky, nedokázala som identifikovať ťažiskové témy. Niežeby sa Tessa Hadley snažila písať tajuplne, v minimalistických náznakoch alebo nejako inak experimentálne. Len ako keby nebolo jasné, o čom Bystré dievča vlastne je. Ale nie preto, že by bolo o ničom. O čom však je život človeka? Jednotlivých ľudí? Aké sú hlavné témy a otázky našich životov? Je na to možné odpovedať? A ak áno, tak kedy? Román Bystré dievča sa nesnaží ostentatívne a explicitne prezentovať jednu tému alebo problém, a preto je ťažké uchopiť a pomenovať jeho témy počas čítania. Po prečítaní by som toho už s odstupom bola schopná, ale prečo čitateľa okrádať o zážitok?
Román Tessy Hadley je poctivo a šikovne napísaný (v origináli Clever girl, čo sa dá preložiť aj ako Šikovné dievča) – hoci čitateľ nezažije pri jeho čítaní silnú katarziu ani hlboký duševný či emocionálny otras schopný zmeniť jeho život, neznamená to, že z vás len tak ľahko vyprší. Nenápadne vás bude znepokojovať a svrbieť.
Tessa Hadley
Bystré dievča
Preklad Aňa Ostrihoňová
Inaque 2018
Katarína Gecelovská sa narodila v Košiciach a pôsobí ako učiteľka. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a estetiku. Je členkou Spišského literárneho klubu, píše poviedky a organizuje literárne večery v košickej čajovni.
