Daniel Everett bol medzi pôvodné etnikum amazonských Pirahãov vyslaný ako mladý misionár. Namiesto toho, aby ich obrátil na pravú vieru, konvertovali oni jeho. Stalo sa to pomaličky a nenápadne, takže kniha jeho zápiskov je rovnako dobrodružným čítaním o tejto ceste, ako popularizačným antropologickým či lingvistickým spisom.
Everett prišiel k Pirahãom vybavený teoreticky, pripomínajúc našich vierozvestov: s pevnou vierou vo svoje poslanie, elementárnymi základmi ich jazyka, ktoré získal od svojho predchodcu a odhodlaním zvládnuť túto reč natoľko, aby v nej dokázal šíriť vieru. Stavba jazyka, ktorý má len 11 hlások a nemá výrazy pre abstraktné pojmy, mu to naoko uľahčovala. Ako však pomaly prenikal do jeho tajov, vťahoval ho aj svet, ktorého štruktúra a jedinečné vnímanie sa v jazyku odrážajú. Zakrátko po jeho príchode brazílska vláda pozastavila činnosť všetkých misií, ostala mu teda plná kapacita na jazykovedné pozorovania a výskumy. Jeho porozumenie tomu, ako jazyk formuje naše mysle a naše životy, sa dostali do rozporu s akceptovanými tézami a lingvistickými konštantami, ktoré pretrvávajú dodnes, napr. spor s Noahom Chomským o jeho univerzálnej gramatike.
Everettova kniha spochybňuje aj iné prijímané vedecké naratívy. Takpovediac na hlavu stavia dnes už asi prekonaný rousseauovský koncept ušľachtilého divocha alebo romantizovanú predstavu nespútaného alebo naopak utláčaného domorodca z mayoviek. Vstupuje aj do debaty o miere vrodeného v porovnaní s kultúrne podmieneným, v súčasnosti pomerne ohnivo prebiehajúcej aj u nás. Zažité archetypy, napr. tie, ktoré máme o Indiánoch, vníma ako statické princípy a dáva ich do protikladu so životným princípom bezprostrednej skúsenosti, s ktorým sa oboznamuje a stotožňuje u Pirahãov. Otázna ostáva aj oprávnenosť autorom opusteného misionárstva, akokoľvek dobre bolo mienené. To nedávno opäť raz prinieslo obeť na strane nadšených mladých šíriteľov viery.
Kniha sa dá teda čítať ako dobrodružný zápisník, terénne poznámky jazykovedca či vedecko-popularizačná literatúra. Spĺňa nároky všetkých týchto žánrov, resp. žiaden z nich nevyhraňuje natoľko, aby sa vymykala ostatným. Jazyk knihy je dostupný čitateľom hľadajúcim poučenie, skutočné zážitky aj pobavenie. Prepis výslovnosti reči Pirahãov je v súlade s medzinárodnými pravidlami transkripcie, ale pre lepšiu zrozumiteľnosť bolo treba preložiť aj frázy, resp. nahradiť ich najbližším ekvivalentom.
Ak radi cestujete po neprebádaných územiach, kniha Dobrú noc a pozor na hady! ponúka takúto prechádzku hneď niekoľkokrát: či už po amazonskej džungli, naprieč rečou, ktorou nikto okrem hŕstky domorodcov nehovorí, alebo ich spoločenskými väzbami. Ak sa angažujete za záchranu dažďových pralesov alebo ich pôvodných obyvateľov, kniha bude asi samopotvrdzujúcim dôkazom, že treba vytrvať, lebo je za čo. Ak pochybujete o nadradenosti našej kultúry, dostanete o dôvod viac. V každom prípade pozor na hady, splývajú s prostredím!
Daniel Everett
Dobrú noc a pozor na hady
Centrum environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA, 2018
Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.
