po dvanástich hodinách

už musíš vstať
prejsť pár krokov
umyť si zuby
a ovlažiť tvár

srnčie nohy sa ti podlamujú
akoby si chodila prvýkrát

nie je tu nikto
kto by z teba zlízal strach
a naučil ťa
utekať

 

obzrieť sa v hneve

na telo šité horúcou ihlou
nenachádzať pokoj
vo svete
scvrknutom na hrášok
pod nemocničnou perinou

primogenitus

pamätáš si
keď sa ti jeho hlas
prvýkrát rozbil v ušiach
pod kožou chladnou a hladkou
mal srdce ľahké ako vyfúknuté sklo

napriek tomu
ostalo tvoje telo nemé
položené na stole nehybne
ako nedeľný porcelán

 

za svetlom

miluje opičou láskou
každú ruku
ktorá k nemu prejde štrbinou
a vnesie do vnútra svetlo

ťahá sa za ním
a obrastá
popínavú rastlinu
zastaví až stena skleníka

Lenka Šafranová – slovenská literárna vedkyňa, ktorá vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite v Prešove, kde momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Je redaktorkou časopisu pre poéziu Vertigo, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach niekoľko rokov spoluorganizovala stretnutia, ktoré interaktívnou formou približovali rôzne druhy umenia širšej verejnosti. Svoje recenzie a štúdie publikuje v literárnovedných periodikách, domácich a zahraničnýh zborníkoch. Je spoluatorkou monografie K funkcii subjektu v slovenskej poézii ženských autoriek (tzv. textovej generácie). Píše poéziu aj prózu, je laureátkou viacerých literárnych súťaží, v mnohých aj porotcovala. V týchto dňoch vychádza jej debutová zbierka básní post partum. Vedie i literárne workshopy, odborné prednášky a venuje sa primárne Slovenskej literatúre po roku 1989.