Stretnutie so spisovateľkou Danou Hlavatou bolo nabité humorom, smiechom a inšpirujúcimi slovami. Zistili sme, že pani Hlavatá má nadovšetko rada svoju vnučku Emku a okrem práce dramaturgičky v Slovenskej televízii sa venuje výtvarnej tvorbe a písaniu rozhlasových hier, dramatických pásem, televíznych scenárov, rozprávok, poviedok, fejtónov a románov.

Hráte basketbal? (Natálka, 10 rokov)

Nie, lebo som maličká. Ja by som doskočila asi len do obchodu, ale pochádzam z veľmi športovej rodiny. Môj bratranec je známy hokejový tréner Ján Filc a v mladosti som sa aj na profesionálnej úrovni venovala ľahkej atletike a šprintom.

Čo píšete radšej bájky alebo príbehy? (Ľuboš, 10 rokov)

Píšem to, na čo mám chuť a podľa toho, akú mám náladu. O bájkach sa hovorí, že sú vraj náročným žánrom na písanie, ale pre mňa je písanie bájok  veľmi príjemné. Páči sa mi, že musím vymyslieť príbeh, ktorý je kratučký a zároveň poučný.  A ja sa snažím, aby mal v sebe aj humor, lebo úplne najdôležitejšie je podľa mňa, aby mala každá bájka, príbeh alebo rozprávka pre deti v sebe okrem príbehu aj humor.

Čo robíte vo voľnom čase? (Dávid, 10)

Neviem, čo je voľný čas. Ja mám každý deň taký “našľapaný“, že spím maximálne 5 hodín denne, aby som všetko stíhala, pretože popri televíznej práci aj maľujem a píšem pre dospelých i pre deti a venujem sa svojej vnučke Emke, ktorá má 2 a pol roka. Mám dvoch dospelých synov a dve skvelé nevesty. A mám to šťastie, že mám 85 ročnú maminu, ktorá je stále vitálna, rada varí a chodí na klebety k susedom.

A to je dobré, že chodí na klebety? (Natálka, 10 rokov)

Áno, ale dovolené je to až po 80-tke.

Keď máte mamku, máte aj ocka? (Lukáš, 8 rokov)

Môj ocko zomrel pred 5-timi rokmi. Mal úžasný zmysel pre humor. Uf, takúto otázku mi v živote nikto nepoložil. Výborne, idete do profesionality.

Ktorá bola vaša prvá kniha? (Matejko, 8 rokov)

Ja som napísala svoju prvú knižku keď som mala 14 rokov. Volala sa Ja a tí ostatní a bola o tom, ako sme vymetali cukrárne s kamarátmi a so spolužiakmi. Moji rodičia dali toto dielo zviazať do kože. Nebolo to vôbec dobré, ale v tom istom čase som napísala ešte jednu poviedku a tá sa podarila a bola nielen publikovaná, ale aj sfilmovaná. Od tých 14-tich rokov som písala veľmi veľa. Musela som sa veľa učiť a dlho mi trvalo, kým som si začala veriť.  Začínala som krátkymi žánrami: poviedkami, rozprávkami, príbehmi a fejtónmi. Až keď ich bolo cez 3000, začala som písať svoj prvý román. Bola to dlhá cesta a preto si vážim každú knižku, ktorá mi v súčasnosti vyjde a mám z nej veľkú radosť.

Chceli ste byť aj niečím iným ako spisovateľkou? (Miško, 8 rokov)

Vieš čo, neuveríš mi, ale ja som nikdy nechcela byť ničím iným. A išla som si tvrdo za tým.  Ja som od detstva chcela písať a aj maľovať,  ale na maľovanie som nemala až taký talent, takže písanie zvíťazilo a je to skvelé, lebo dodnes robím robotu, ktorá ma baví. A to sa nepodarí každému.

Aký typ obrazov máte najradšej? (Samko, 8rokov)

Ja milujem deti a kvety. Deti maľovať neviem, tak maľujem tie kvety. Najradšej mám poľné.

Aké postavy vystupujú vo vašich rozprávkach najčastejšie? (Ľuboš, 10 rokov)

Zvieratká.

Máte doma zviera? (Matejko 8 rokov )

Raz som si pod stromček kúpila králika a po jeho rozbalení z krabice bola u nás do pol hodiny záchranka, aby ma zachránili, keďže mám na zvieratká alergiu.

Máte obľúbené jedlo? (Dávid, 10 rokov)

Zjem všetko, čo nezje mňa, teda okrem kelového prívarku. Ten by som nikdy nezjedla.

A žraloka by ste zjedli? (Miško, 8 rokov)

Hej, žraločie chvosty sme jedli. Aj chobotnice mám veľmi rada, ani mi o nich nehovorte, normálne sa mi slinky zbiehajú.

Chodíte na dovolenky k moru? (Vilko, 8 rokov)

Teraz už nesmiem chodiť k moru, kvôli zdravotným problémom. Naposledy som bola s priateľmi v Španielsku. Hneď druhý deň môjho pobytu som stratila plavky. Keďže boli mokré, tak som ich prevesila na stoličku a zmizli. Keď som sa pýtala recepčnej, či ich náhodou niekto nenašiel a nevrátil na recepciu, tvrdila mi, že nie. Až v deň nášho odchodu  sa moje plavky  na recepcii našli. Takýchto príhod sa mne stáva v živote veľa neustále. A aj vďaka tomu mám stále o čom písať.

(S Danou Hlavatou sa zhovárali Natálka, Miško, Matejko, Vilko, Vasyl, Samko, Dávid a Ľuboš)