Yuval Noah Harari je vizionársky historik, autor dvoch strhujúcich bestsellerov o histórii a budúcnosti ľudstva. Podtitul knihy Sapiens. Stručná história ľudstva je ozvenou titulu iného velikána Stephena Hawkinga – zaslúžene. Harari v nej jasným štýlom popisuje zhustené dejiny sveta, sledujúc pritom tri veľké revolúcie – kognitívnu, poľnohospodársku a vedecko-technickú – a ich vplyv na vývoj človeka a celej biosféry.

Koncom prehistorického obdobia – zhruba pred 100 000 rokmi – obývalo Zem najmenej 6 druhov rodu Homo. Kam sa podeli? Autor sa v snahe objasniť dôvod, prečo sa Homo sapiens stal najúspešnejším druhom, neobmedzuje na hypotézy politicky korektné. Dospieva k ústrednému posolstvu knihy, že za evolučným úspechom tohto druhu je schopnosť zdieľania spoločných symbolov. Jazyk sa zrejme vyvinul ako nástroj klebetenia, nie odovzdávania informácií, a umožnil nielen predstavovať si, ale robiť tak kolektívne. Spoluprácu veľkých skupín neznámych ľudí úspešne umožnila viera v spoločné mýty. Náboženstvá, národy a peniaze sú predmety fikcie, ktorá ľudstvu umožňuje organizovane spolupracovať až na globálnej úrovni. Na rozlíšenie toho, či je niečo fikciou, Harari odporúča čitateľovi položiť si otázku, či súcno môže trpieť. Ak nie (ako napríklad idey, štáty, národy, meny, ekonomiky ani spoločenské postavenie), nezaslúži si ani naše utrpenie.

Dnes sa kandidujúci politici správajú podobne ako šimpanzí samčekovia uchádzajúci sa o náčelníctvo svojej tlupy, avšak sociálne inštinkty šimpanzov aj ľudí sú adaptované na malé intímne skupiny, v priveľkých sa spoločenský poriadok destabilizuje a skupina sa rozpadáva. Naše mozgy a mysle sú totiž stále prispôsobené životnému štýlu lovcov a zberačov.

Autor v knihe spochybňuje prijímané vedecké naratívy a prekračuje hranice svojho odboru, pričom integruje biologický a historický prístup. Čitateľa zdanlivo nenútene a zároveň plnohodnotne sprevádza naprieč odbormi natoľko rôznorodými ako história, antropológia, biológia, jazykoveda, filozofia, teológia, ekonómia, psychológia, čo dokazuje jeho obdivuhodný záber a dôkladné porozumenie, vrátane schopnosti pútavo vysvetľovať.

Kniha Homo Deus. Stručné dějiny zítřka, ktorá vyšla onedlho nato (u nás zatiaľ len v českom preklade), je voľným pokračovaním a rozvinutím téz načrtnutých v knihe Sapiens. Zaoberá sa najmä možným dosahom biotechnológie a umelej inteligencie, možno v podobe bionických inovácií druhu H. sapiens. Opäť berie čitateľa na strhujúce pátranie po odpovediach na otázky identity, vedomia a inteligencie a na výzvy, ktoré pred nás stavia (polo)automatizovaný svet.

Prvýkrát v dejinách umiera viac ľudí na prejedanie, než na podvýživu. Viac ľudí podľahne samovražde, než teroristom, zločincom a vojnám dokopy. Keďže sme odvrátili priame následky boja o život, teraz sa snažíme dosiahnuť trvalé šťastie, povýšiť Homo sapiens na Homo deus. Nie je však o nič ľahšie prijať skutočnosť vlastnej konečnosti, ako veriť v nesmrteľnosť a zistiť, že sa mýlime. Harari však ostáva optimistickým pesimistom: technologický pokrok nezastavíme, ale nepodarí sa mu vymknúť druh H. sapiens zo svojej prirodzenosti – a je to tak dobre.

Yuval Noah Harari
Sapiens. Stručná história ľudstva
Aktuell, 2018

Yuval Noah Harari
Homo Deus. Stručné dějiny zítřka
Leda, 2017

Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.