Ján Mičuch: Tomáš X. – PES VENEZ

Zobrazovanie nahoty v socialistickom Československu bolo problematické. Všetci komunistickí reprezentanti štátu mali kresťanské korene. Z takýchto koreňov vyrastali k nahote iba odmietavé postoje. Zákaz zobrazovania nahoty ale nebol jasne formulovaný. Napríklad vo filmoch sa tolerovali odhalené prsia. Museli však byť zahalené myšlienkou, ktorá mala výchovný charakter. Napriek výchovnému charakteru boli takéto filmy mládeži neprístupné. Zmyslom zákazov bolo vyvolať u mládeže jednoznačne čo najsilnejšiu túžbu po výchove.

V triede, ktorú tvorili samí chlapci, bol postoj k nahote takisto jednoznačný. Chlapci si svoje túžby ukrývali kade tade. Tomáš mal doma ukrytých niekoľko čísel časopisu Horizont z roku 1967. Z niektorých fotografií v časopise Horizont bolo jasné, že postoj Komunistickej strany Československa k nahote nebol vždy taký jednoznačný. Bohatšie zážitky s nahotou mali v triede iba Igor a Marko. Českí rodičia brávali Igora odmalička na nudistickú pláž do Nemeckej demokratickej republiky. Marko žil zasa s excentrickou mamou, ktorá prekračovala akékoľvek hranice liberálnej výchovy. Vyspelý stredoškolák mal prístup ku všetkému, teda aj k filmom, v ktorých bolo odhalené naozaj všetko.

Venezuelský film Pes bol chvíľu pre československé publikum záhadou. Nikdy predtým a ani nikdy potom sa takto masovo žiadny venezuelský film v ČSSR nepremietal. Plagáty so psou hlavou veľa neprezrádzali. Skôr miatli. Vďaka skratke „venez“, ktorá nasledovala za slovom Pes, volali vtipkári film Pes Venez. Odrazu sa však začalo mestom šíriť, že v tomto tajomnom diele je odhalené čosi viac. Psa uvádzalo kino Úsmev, ktoré sa skrývalo za rohom dopravnej priemyslovky. Mladí dopraváci naplno využili strategickú polohu svojej školy a kupovali lístky veľmi efektívne. V dlhočiznom rade, ktorý sa vytváral dávno pred otvorením pokladne, sa striedali len najvyspelejší jedinci. Iba tí mohli prekabátiť prísne oko tety za okienkom, ktoré starostlivo snímalo a hodnotilo dospelý vzhľad každého kupujúceho. Na sprisahaní spolupracovala celá trieda. Obetovali sa aj najmladšie vyzerajúci chlapci, pre ktorých jedinou odmenou bola nádej, že si od priamych účastníkov film aspoň vypočujú.

V ten deň Tomášovi búšilo srdce už od rána. Beznádejne vypredaná sála kina Úsmev sa zaplnila zrelými adolescentmi. Film začal behom väzňa Aristedesa, ktorý pri úteku zabil strážcu. V ďalšej poľovačke na človeka už pokračoval iba strážcov pes. Človek a zviera sa takto naháňali po filmovom plátne vyše polhodinu. Dramatickú scénu striedala ešte dramatickejšia. No sálou sa šírila oprávnená nuda. Dlhým očakávaním na nejakú skutočne výchovnú scénu unavení chlapci začali strácať nádej. Aj Tomáš sa cítil podvedený. Bolo čoraz jasnejšie, že všetka energia, ktorú investovali títo zvedaví bádatelia do dôsledne realizovanej konšpirácie, vyjde nazmar.

Po jednom z ďalších nekonečných zápasov muža a psa prišiel doráňaný väzeň o posledné zvyšky odevu. Vrhol sa do rieky a zúfalo v nej plával, až ho vlny zaniesli ku kompe. Pomocou nej sa pokúšal dostať na druhú stranu rieky. Keď už mal cieľ na dosah, na brehu sa objavila postava. V jednom momente sa stretli pohľady nahého muža a oblečenej ženy. Tak predsa, zarachotilo Tomášovi nanovo srdce, aby zaniklo v rachote všetkých ostatných sŕdc. Kinosála sa premenila na chrám zúfalých kováčov, ktorí mlátili kladivami do kovadlín a v spoločnej modlitbe prosili Boha o zmilovanie. Osamelá farmárka zatiaľ prichýlila doráňaného utečenca vo svojej chatrči. Ošetrila mu rany a podala misku s nápojom. Keď sa zohla po čistý odev, aby ho ponúkla nečakanému hosťovi, vykĺzol jej z košele prsník. Prsník sa zaleskol v stovkách očí smädných rybárov a hneď nato zmizol ako mesiac vo vedre rozkývanej vody. Napätá dvojica si vymenila niekoľko pohľadov a slov. Nasledovalo starostlivé zamykanie dverí a zatváranie okeníc. V ďalšom zábere už španielska herečka Marisa Paredes ležala nahá. Tomáš si naplno užíval to napätie medzi nahotou a krásou, kedy v omamnej slepote prestáva byť jasné, či je žena krásna preto, lebo je nahá alebo je nahá len kvôli svojej kráse. Bolo to krásne, no stále to nedosahovalo parametre hriechu, ktorý sa sem vybrali všetci páchať. Po strihu bolo vystreté ženské telo vystriedané zastrenými detailmi tvárí. Muž bozkával ženu a žena bozkávala muža. Ďalší strih. A vtedy to prišlo.

Objímajúci pár sa pretočil, iniciatívna Marisa sa ocitla na Aristidesovi. Záber na pohybujúcu sa ženskú panvu bol strhujúci. Pomalé, opatrné a starostlivé pohyby svalov. Svet sa zastavil a zároveň sa krútil dvojnásobnou rýchlosťou. Tomáš pocítil explóziu ešte pred explóziou, ktorú mala v scenári zrejme poznačenú aj postava Aristedesa. Bolo to úžasné aj zahanbujúce. Najprv príjemné, hneď na to nepohodlné ako obliatie teplým čajom. Marisa ešte niekoľkokrát ukázala prsia a bolo po scéne. Pes dobehol svoju obeť a začala sa nová naháňačka.

Vo filme sa ešte objavila ďalšia nahá herečka, no Tomáš už na ňu nebol zvedavý. Už sa nechcel nič dozvedieť. Chcel byť čo najskôr vonku.

Na druhý deň bola trieda rozdelená na dve skupiny. Na smutných, ktorí stále nevideli všetko a na tých druhých, ktorí predstierali, že už to majú za sebou.

Publikované: 28/11/2018