Rok 2016 bol prínosný predovšetkým pre žáner uspávanky, ktorého sa chopili erudovaní básnici Daniel Hevier a Tomáš Janovic, ktorých svojim výberom doplnila Mária Števková. Zároveň ide o to najkvalitnejšie, čo vyšlo v slovenskej poézii pre deti v r. 2016.

Jedným z pozitív zbierky Buvibásničky (na pekné sníčky) (Trio publishing) Daniela Heviera je tematická jednotnosť, ktorá často absentuje v súčasnej poézii pre deti. Básne (predovšetkým) o spaní sú určené predškolákovi (predovšetkým) pred spaním. Hevier v textoch jemne variuje s tým spojené viaceré motívy ako noc, tma, hviezdy, oči, sen, posteľ a perina, vďaka čomu kniha pôsobí celistvo. Spontánne lyrické obrazy: „z vraních krídel padá tma“ sú dotvárané zvukovou stránkou veršov a funkčnou personifikáciou noci, tmy či nespavosti: „Prišiel ku nám večer hosť, / čo sa volá Nespavosť“. Nezabúda sa ani na problémy súvisiace so spaním, ako napríklad spomínaná nespavosť, strach, smäd, vyrušujúca mucha či smútok: „perinu hoď na smútok“. Tie sú vyvážené hravosťou: „za siedmimi žmurknutiami“ a zábavnosťou (Autobus; Mucha; Slon). Nedostatkom sú neprimerané ilustrácie Drahomíra Trsťana, ktoré sú v kontraste k pokojnejšej poetike uspávaniek. Súčasťou publikácie je aj výborná samostatná príručka Čítame s porozumením od Timotey Vráblovej.

Ilustračne na tom je oveľa lepšie zbierka Zažmúr očká (Buvik) od Tomáša Janovica, ktorú ilustrovala Mária Nerádová. Vtipné ilustrácie určite oslovia najmenších čitateľov, ktorým je kniha určená. Rovnako ich zaujmú aj štvorveršové hravé básničky, ktoré spája lyrická hrdinka Táňa, s ktorou sa iste aj stotožnia. Pestré básne sa vyznačujú ľahkosťou, humorom a vynaliezavosťou: „Bol raz jeden lodivod. / Robil samú škodu. / Málokedy vodil loď. / Radšej lodil vodu“. Janovic má cit pre slovo, čo potvrdzuje slovotvorná pestrosť (Ľad; Šašo) a lyrické obrazy primerané predškolákovi (Lúka; Farbičky; Gramofónové platne). Autor pracuje aj so zvukovou stránkou (Trpaslík; Dcéry; Halušky). Vo väčšine textov nejde o uspávanky v pravom slova zmysle (rámcovo je však určená pred spaním), tie však svojou prirodzenou hravosťou určite pozitívne naladia recipientov.

Žáner uspávanky tohto roku dotvorila Mária Števková s dvojknihou Uspávanky/Prebúdzanky (Buvik), do ktorej vybrala básničky z ľudovej slovesnosti a tvorby slovenských (D. Hevier, K. Bendová, J. Šimulčíková…) a českých (J. Žáček, F. Hrubín, J. Seifert…) autorov. Niektoré české texty preložila sama zostavovateľka, ostatné skúsení spisovatelia M. Rúfus, D. Hevier a M. Haľamová. Ako napovedá názov zbierky, z jednej strany sú uspávanky, z druhej prebúdzanky, medzi ktorými sa nájdu aj slabšie texty, ktoré už nevyhovujú prísnejším kritériám súčasného básnenia, napriek tomu ide o prínosný titul do slovenskej poézie pre deti.

V závere predsa ešte jednu zbierku možno odporučiť z r. 2016, hoci ide o reedíciu, ale v nadväznosti na (pod)priemernú kvalitu veršovania v slovenskej poézii pre deti o to prínosnejší opus, keďže ide o výber kultových básní pre deti Miroslava Válka pod názvom Do Tramtárie (Buvik).

 

 

Dávid Dziak je odborným asistentom na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty PU v Prešove, kde sa venuje najmä literatúre pre deti a mládež. Píše tiež básne pre deti, ktoré boli publikované v časopise Vertigo (2018, č. 5), v zborníku Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a na portáli knihynadosah.sk (2019).