Neviete, čo je to recka? Skrátené slovo recenzia. Napríklad, keď sa stretú divadelní vedci na predstavení, pýtajú sa navzájom: „Píšeš na to recku?“ Slovo recka by sme mohli označiť aj ako profesionalizmus, teda sociolekt spoločný pre skupinu ľudí, ktorých spája povolanie či odborná oblasť, v ktorej pracujú, napríklad divadlo. O zmapovanie divadelných profesionalizmov sa pokúsili lingvistky v spolupráci s teatrologičkami. Výsledkom ich doterajšej práce je Slovník divadelných profesionalizmov, ktorý na konci roka 2019 vydala Vysoká škola múzických umení.
Autorkou námetu a koncepcie knihy je jazykovedkyňa Oľga Orgoňová. V čítavom úvode nás prevedie uvažovaním o hranici medzi jazykovou normou a normalitou. Spomenie úvahy Júliusa Satinského aj populárne Opráski sčeskí historje. Objasní, že niekedy niet na výber – profesionalizmus alebo nič. Niektoré činnosti či veci skrátka nemajú plnohodnotné spisovné označenie, preto je potrebné použiť profesionalizmus. Zostavovateľka dodáva: „Ak sa ma storočné profesionálne slovenské divadlo opýta, čo som ako jazykárka urobila pre jeho plnokrvné fungovanie, pravda, ak nemám na mysli návštevu predstavení a vedecké reflexie, mám preňho odpoveď. Iniciovala som spísanie Slovníka divadelných profesionalizmov“ (s. 8).
V ďalšej časti knihy autorky Oľga Orgoňová a Alena Bohunická vysvetľujú, čo je profesionalizmus a ako ťažko sa oddeľuje od nadradenej skupiny slangových slov. Uvedú čitateľov a čitateľky do kontextu výskumu v oblasti divadelných profesionalizmov – v krátkosti predstavia práce, ktoré sa touto témou už zaoberali. Boli podstatne skromnejšie ako je tento projekt, mali formu internetových slovníkov či záverečných akademických prác. Slovník divadelných profesionalizmov, na ktorom okrem týchto dvoch jazykovedkýň pracovali aj teatrologičky a pedagogičky z Divadelnej fakulty VŠMU Barbora Krajč Zamišková a Zdenka Pašuthová, obsahuje 900 hesiel.
Dozviete sa, že boh svetla je osvetľovač, aj to, čo je to žabka či mačka, ktorej synonymom je pes. Pochopíte, aké je to byť vyšálovaný alebo ísť na šabľu, čo sú to fekeťáky, chlebovka, kukaňa, padedéčko, totojka, kde sa v divadle nachádza peklo a kedy na javisku vyrastú palmy. Zaujímavé iste bude i zistenie, že predmet môže byť hercuvzdorný. V slovníku môžete vyhľadávať konkrétne slová alebo si v ňom listovať a čítať definície takých, ktoré vás zaujmú. Je to veselé čítanie a dobrá pomôcka pre divadelníkov i tých, ktorí s divadlom prichádzajú do kontaktu menej a o to neznámejšie sú im divadelné profesionalizmy.
Netreba však zaspať na vavrínoch. (Áno, aj toto heslo sa v slovníku nachádza). Už teraz však môžeme konštatovať, že slovník by potreboval druhé – opravené vydanie. Mohlo by sa v ňom napríklad napraviť nesprávne narábanie so základnými pojmami. V teatrológii prísne rozlišujeme hru (text), inscenáciu (javiskové dielo) a predstavenie (konkrétna repríza inscenácie). Namiesto slova inscenácia použili autorky pri výklade hesiel slovo hra, a to nie raz. Spomeňme heslá gýč, scénograf, spať na vavrínoch a sračka. Predpokladám, že vás teraz zaujalo slovo sračka. Autorky ho definujú nasledovne: „Zlá hra. Neúspešná/nezvládnutá divadelná hra so zlým ohlasom verejnosti i kritikov“ (s. 135). V prípade takejto definície by sračkou mohla byť len divadelná hra – text, ktorý napíše dramatik či dramatička. Obecenstvo však takýmto prívlastkom počastuje zväčša divadelnú inscenáciu.
Autorky dlhodobo zbierali profesionalizmy priamo medzi divadelnými tvorcami a tvorkyňami v rôznych divadlách na Slovensku. Sú si vedomé, že to nie je kompletný zoznam a v knihe uvádzajú e-mailovú adresu, na ktorú môžete posielať návrhy na ďalšie heslá. Ja navrhujem doplniť slovo recka. Mohli by však zvážiť aj opačný proces – vylúčenie niektorých hesiel. V slovníku sa totiž nenachádzajú len profesionalizmy, ale aj termíny, ktoré nie sú z okraja slovnej zásoby. Nájdeme ich v slovníkoch slovenského jazyka a majú i svoje často nie jednoduché odborné definície. Zaradenie takýchto výrazov do slovníka profesionalizmov stráca zmysel, pretože autorky ponúkajú len ich zjednodušenú definíciu, ktorá môže byť nedostatočná alebo mätúca. Definíciu opery, operety či jednotlivých druhov bábok by mali záujemcovia a záujemkyne o divadlo hľadať v inej literatúre, to predsa nie sú profesionalizmy.
Mohli by sme polemizovať i o definícii scénografie, ktorú uvádzajú ako „výtvarné a architektonické riešenie divadelného priestoru, ktoré je podmienené dramatickým textom (fiktívnou vizuálnou stránkou, ktorú vytvoril autor) a režijnou koncepciou“ (s. 129). Scénografia nemusí byť podmienená dramatickým textom. Rovnako ako šapitó neslúži na to, aby priblížilo divadlo mestám a obciam, kde divadlo so stálou scénou nie je.
Skončme však optimisticky. V slovníku síce nenájdete slovo recka a s recenzistikou sú v ňom spojené azda len pejoratívne označenia kritikov kat a škrabák, ale zato sú tam vysvetlenia k heslám afterka i raut a slovník uzatvára pojem žúrka.
0ľga Orgoňová, Alena Bohunická, Barbora Krajč Zamišková, Zdenka Pašuthová
Slovník divadelných profesionalizmov
Vysoká škola múzických umení, 2019
Publikované: 17/03/2020
Lenka Dzadíková (1985) vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). Zúčastňuje sa vedeckých konferencií a štúdie publikuje v zborníkoch i časopisecky. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød – konkrétne o divadle, Loutkář, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.
