Jeden z najkvalitnejších súčasných básnikov pre deti František Rojček obohatil slovenskú poéziu v r. 2018 zbierkou Na zmrzline so žirafou. V danom roku vyšlo mnoho reedícií, ktoré predstavujú overenú kvalitu, z ktorých by som odporučil najmä knihu Čo čaká prváka od Daniela Heviera. Kvalitatívnym impulzom pre slovenskú poéziu pre deti je špeciálne číslo časopisu Vertigo, ktoré bolo zamerané výlučne na poéziu pre deti a mládež.
Najnovšia zbierka výborného poeta Františka Rojčeka Na zmrzline so žirafou (il. Ľuboslav Paľo, Vydavateľstvo Matice slovenskej) obsahuje básne z viacerých oblastí (príroda, zvieratá, škola, šport), avšak všetky sú kvalitatívne kultivované a vyznačujú sa poetickou hravosťou s jemným humorom. Prínosné sú najmä texty vyjadrujúce tak pozitívne, ako aj negatívne pocity dieťaťa, napr. báseň Strach je kreovaná na postupnom spájaní sa ľudí, čoho výsledkom je plynulé pominutie strachu: „Keď sme doma všetci piati, / strach od strachu sa hneď – stratí“. Hravou formou sa snažia odbúrať strach aj niektoré básne o zvieratách (napr. Aké sú dinosaury; Obluda), ktoré spolu s textami z prírodnej sféry (napr. Biela farba; Preteky riek) majú najväčšie zastúpenie v knihe, pričom medzi nimi vynikajú básne Slon a mamut a Ťažké slnko disponujúce originálnym nápadom. Ďalšou oblasťou je prostredie školy so svojimi radosťami (prázdniny) a ťažkosťami (ťažká školská taška), vyzdvihujem vtipnú báseň Ona a ja: „Zo školy strach / nemá, / mňa nivočí / tréma“. Rojčekov cit pre slová sa prejavuje aj v „jazykových básňach“, v ktorých napr. ozrejmuje, ako vyzerá písmeno w, alebo ako vzniká mäkčeň či vokáň. Miestami tematizuje proces písania básne, výborným textom je Nebezpečná báseň, v ktorom sú funkčne použité citoslovcia, lebo „v básni zúri riadna MELA!“. Autor dokáže funkčne ozvláštniť aj formu básne (napr. Zázračná premena; Vodopád). Ku koncu zbierky sú texty predstavujúce zvieracie prirovnania (revať ako pavián, pyšný ako páv, kradnúť ako straka atď.), ktoré sú „iba drobné fóry, / známe ako – metafory“. Celá zbierka je nádherne graficky spracovaná s výbornými ilustráciami Ľ. Paľa.
Mária Števková do zbierky Čo čaká prváka (il. Vlasta Baránková, Buvik) vybrala z tvorby Daniela Heviera (Heviho ABC; Konor, malý psík s veľkým menom atď.) texty určené prvákom, ktoré by im mohli estetickou formou uľahčiť vstup do školského prostredia. Synkretickú zbierku tvoria jednoduché realistické príbehy, rozprávky a básničky vyznačujúce sa najmä vtipom: „vonku je 4. zub! // Potešil sa prvák Pišta: / – Teraž ša mi ľahšie čištia!“. Za najprínosnejšie možno považovať tie texty, ktoré konkretizujú problémy prvákov ako čítanie (výslovnosť hlások r a š), písanie (jazyk von z úst), vysvedčenie: „Ako oznámkuješ školu?“, resp. ťažkosti (šesťročného) dieťaťa ako vypadávanie zubov či hľadanie strateného gombíka. Kniha obsahuje aj rôzne texty o prírode, ročných obdobiach, zvieratách, hudbe, spánku atď., ktoré sú interaktívne dotvorené rozličnými úlohami, otázkami, vymaľovaním či dopisovaním: „A čoho sa tak trochu bojíš ty?“, vďaka čomu predškolák hravou formou zistí, čo ho čaká v škole.
Kvalitatívnym impulzom pre slovenskú poéziu pre deti a mládež je špeciálne číslo časopisu Vertigo: časopis o poézii a básnikoch (OZ FACE), ktoré bolo zamerané výlučne len na detskú poéziu. Svoju tvorbu v ňom prezentujú slovenskí autori najmladšej, strednej a staršej generácie, čiže poézia pre deti písaná deťmi, mládežou i dospelými. Z pripravovaných kníh uverejňujú istú časť L. Šafranová s R. Šafranom a S. Kaščáková. Šafranovci predstavujú tematicky jednotné básne z ročného obdobia zimy, v ktorých funkčne vyjadrujú detské videnie sveta s jemným vypointovaným humorom. Rovnako päť básní z pripravovanej zbierky má aj poetka S. Kaščáková, ktoré sú v porovnaní s textami Šafranovcov adresované staršiemu čitateľovi. Jej básne charakterizuje poetická ľahkosť so subtílnym vtipom. Autentické detské texty zastupujú The Jandošeks (Saško, Ivanko a Iduška Jandošekoví), v ktorých tematizujú svoj deň, harmonogram, túžby a city. Nápadité zábavné tri básne ponúka G. Kuľbak, ktorý vie pracovať s kategóriou komického. Jednu, ale zato symbolicky nasýtenú báseň napísal P. Timko Gomma. Detské básne zastupujú aj autorky T. Strenková a S. Čandíková. Strenková sa snaží predovšetkým vyjadriť pocity lyrického subjektu, pričom sa nevyhýba ťažším témam ako puberta, inakosť a smrť, ktoré absentujú v súčasnej slovenskej poézii pre deti: „nech ťa anjeli venčia / v psom nebi“. S. Čandíková sa zameriava na navodenie atmosféry. Súčasťou daného čísla sú aj svetoví poeti píšuci pre deti. Výrazne originálne sú básne nórskej spisovateľky G. Dahle, obohacujúci pre slovenský kontext je najmä dlhší naratívnejší text Tik-tak, vraví čas, ktorý poodhaľuje podstatu času prostredníctvom dialógu medzi dievčaťom a Časom: „ak Čas niečo nedokáže, / tak je to byť celkom ticho“. Nasleduje cyklus básní o posteliach S. Plath z knihy Čarovný oblek Maxa Nixa (2016, prel. M. Gavurová a J. Gavura), v ktorých americká poetka variuje rôzne podoby leitmotívu postele, pričom z nich vyžaruje radosť z fantazírovania. Svoj veselý naturel nezaprel už spomínaný G. Kuľbak ani pri preklade básní ruských poetov: J. Vladimirova, G. Ostera a A. Givargizova, v ktorých dominuje humor. Básne dvoch poľských autorov, T. Różewicza a J. Brzechwa, preložil skúsený prekladateľ a spisovateľ P. Milčák. Tri básne J. Brzechwa sú vtipne prepracované a vypointované. Číslo končí úryvkom z knihy T. S. Eliota Šibalova príručka šikovných mačiek (2015, prel. J. Gavura). Vysokú umeleckú hodnotu čísla dotvára grafický dizajn M. Čorejovej a prevažujúce ilustrácie M. Rudášovej.
Publikované: 08/12/2020
Dávid Dziak je odborným asistentom na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty PU v Prešove, kde sa venuje najmä literatúre pre deti a mládež. Píše tiež básne pre deti, ktoré boli publikované v časopise Slniečko (2020-2021, roč. 75, č. 1-10) a Vertigo (2018, č. 5) či v zborníku Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019).
