Otázku o obľúbených knihách v zásade neznášam, pretože jednak nedokážem zúžiť výber na daný počet, jednak (v prípade, že počet nie je daný) ma spätne vždy ide poraziť, na koľko titulov som zabudla. Musím si ju teda prispôsobiť a rozdeliť na dve podkategórie: prvá sa vzťahuje k obľúbenosti a druhá k aktuálnemu stavu mojej čitateľskej police.
Kniha, ktorá so mnou akoby ostáva už niekoľko rokov, odkedy som ju čítala, je Their Eyes Were Watching God (Ich oči sa pozerali na Boha) od afroamerickej autorky, v podstate jednej z prarodičiek afroamerickej literatúry, Zory Neale Hurston. Je to mnohovrstvový román: o láske, ženstve, rasovej diskriminácii a o ľudskej slobode, vonkajšej aj vnútornej. Kniha je jedinečná tým, že to nie je len afroamerická výpoveď človeka z éry otroctva, nie je to len príbeh emancipácie jednej už aj tak veľmi slobodnej ženy, nie je to len autentický, nepatetický príbeh lásky. Autorka v nej dokázala niečo magické, keď napriek historickej, teritoriálnej a sociálnej príznakovosti postáv (napr. slang čiernych Američanov, na ktorý si čitatelia musia zvyknúť, a pod.) napísala úplne univerzálny príbeh, ktorý celkom prirodzene a nedidakticky prináša hlboký vhľad a empatiu do životov ľudí z úplne iného prostredia a kontextu.
A momentálne mám rozčítané toto:
Thomas Bernhard a jeho Starí majstri, kniha, ktorá ma podchvíľou núti vybuchnúť do hlasného smiechu a hbitého prikyvovania, a nebyť faktu, že ju mám požičanú od niekoho, kto ju má požičanú z knižnice, určite by som v nej mala desiatky podčiarknutých viet, a nebyť covidu a lockdownu, podčiarknuté vety by som počas večere otravne predčítala svojim hosťom pri servírovaní pečeného baklažánu.
Eklektik bastard Ivany Gibovej a Svätyne Dominiky Madro, čo sú dve tak rozdielne knihy, že aj keby som hľadala dve extrémne rozdielne knihy od mladých slovenských autoriek, určite by som takéto dva dokonalé protipóly nenašla. Svätyne sú v podstate historickým románom zasadeným do drsného prostredia iracionálneho a o to tvrdšieho kopaničiarskeho ľudu, knihu spája láska dvoch ľudí, ktorí pod vplyvom spoločnosti a predsudkov doby (do istej miery stále aktuálnych) prerušia svoje výnimočné spojenie a nechajú svoje životy bežať tragicky (a) paralelne. Kniha Ivany Gibovej má čiastočne formu komiksových poviedok, čo spolu s názvom vypovedá o jej nespútanosti. Hlavnou hrdinkou textov je mladá žena, ktorá na rozdiel od Rodany zo Svätyní nechce deti a obyčajný, strednoprúdový život, čo jej, samozrejme, tiež spôsobuje určité vnútorné pnutie a núti ju hľadať cesty, ako sa so sebou a zvyškom (strednoprúdového) sveta vyrovnať.
Publikované: 08/12/2020
