Kniha vychádza vo výberovej edícii Poézia vydavateľstva Skalná ruža.
Svojbytný básnický spôsob reflektovania skutočnosti debutujúcej autorky vedie k zbystreniu pozornosti. Úprimné oči a citlivé srdce sa v jej knihe dopĺňajú s nevídanou, až dravou mierou zaujatia „za ľudské veci“. Lyrický subjekt vystupuje v ženskom alebo mužskom rode, prípadne hľadí na svet očami iných bytostí. V básňach striedavo pulzuje prírodné a ľudské, živočíšne a premýšľavé. Pri čítaní sa nachádzame v Strečne alebo v Egypte, raz v dolnosaskom meste Hameln v roku 1284, druhý raz v dubajskom Quatare v roku 2022. Za zapamätanie určite stoja verše: „na otázky démona / sú všetky odpovede nesprávne“. V sebaistom vstupe Dominiky Moravčíkovej do literatúry sme svedkami regenerácie tvorivých možností slovenskej poézie.
Preklad a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Čas Koptov
1
Základná premisa našich životov znie:
čo je politické, nie je materské
a náboženstvo je metódou videnia
nie poznania vecí.
Bolo to takto pred tromi rokmi
keď som šla okolo lekárne a zvažovala
potvrdiť či vyvrátiť možnosť dieťaťa, ktoré
som nikdy, nikdy
nesmela mať
ani v lete ani v zime
v bledej
alebo tvojej tmavšej farbe
v tejto krajine či späť v Hurghade,
až ťa konečne deportujú.
Každú noc sa modlím, aby ťa deportovali.
2
Utekám pred tebou
naprieč mestami
a v nových štvrtiach
v reštauráciách
vyžierákoch
a stánkoch so suvenírmi
sa vždy pýtam, či ťa nepoznajú.
Niektorí vravia, že si mŕtvy
zrejme ide o kamufláž pred ľuďmi,
ktorým niečo dlžíš.
Spôsoby smrti boli
zrážka s autom
ťažké alergie
bitka s moslimami, ktorí ťa pobodali.
V komunite kebabárov
medzi sebou hovoríte všeobecnou arabčinou
obrusujete hrany miestnych dialektov
vyhráva to,
čo je všeobecné a jasné.
3
Čo je všeobecné, je dobré,
a čo je politické, nie je materské.
„Dávaj si pozor,” vravievala
stará mama,
„lebo to je veľká lotéria.”
4
Dnes už obaja vieme
že žiadne dieťa nebolo.
Nebol zhluk buniek a nebola ani kosť
a nejestvovalo ani v amplitúde možností
vzhľadom na preukázaný nedostatok
životaschopných spermií
v dôsledku vrodenej dispozície
a ťažkého priemyslu.
Máš to zaznamenané v lekárskej karte
ale aj tak si dúfal:
budeš skvelá mama
To si vravel.
5
Moja stará matka ťa prijala,
pretože jej to v televízore poradil pápež
a sestra ťa odprevadila
do utečeneckého tábora, kde ti
spravili rutinné testy, preskúmali jazvu
z operácie obličiek
pridelili úroveň
nebezpečia v prípade návratu
do krajiny pôvodu
určili, že
desaťtisíc
rokov
nesmieš
legálne pracovať
cestovať po Českej republike
alebo mimo nej
jesť s chuťou
ponoriť nohy
do pohyblivej rieky.
Čo je politické, nie je materské
a tvoja vlajka je politická.
6
Aké to vlastne je žiť bez
vlastného štátu?
7
Myslela som si, že všetko, čo ťa
robí Koptom
je nalepené na telo,
ale je to skôr naopak:
etnicita
je akýsi úlomok na dne človeka
ktorý nemôžeš vytiahnuť
ani vysušiť a nechať odumrieť
pretože tvoja etnicita
umrie až po tebe.
Môžeš len predstierať
natrénovať pohyby
nastaviť kožu do správneho svetla.
„Vy ste ten muž, ktorý tvrdí, že je kresťan,”
vravieval ti právnik do telefónu,
„Ale ja som naozaj kresťan,”
odpovedal si mu zakaždým
a on ti aj tak neveril.
Kresťanstvo je napokon
len spôsob, ako získať výhodu
v procese azylu –
čo je politické, nie je materské
a každý sa stará len
o vlastné prežitie.
8
Keď sme spolu rozprestreli krvavú plachtu
mohla sa na nej zjaviť Kristova tvár
alebo prázdna jaskyňa.
Náboženstvo je projekciou,
pochopila som
a ty si nič nepovedal.
9
Deň potom, ako sme spolu
naposledy spali v akejsi ošarpanej vile
som ti ukradla peniaze
prezliekla sa do čistého
a odišla na vlak
s prestupom v meste Studénka.
10
Možno ešte teraz odpočívaš ako šelma v tieni
čakáš, kým sa dejiny znovu dajú do pohybu
všetky hranice sveta sa uzavrú
a ty budeš na tej správnej hranici –
každý sa stará len o vlastné prežitie
a čo je politické, nie je materské.
11
- novembra roku 2018
príslušníci ISIS zavraždili koptských kresťanov
smerujúcich pútnickým autobusom
do kláštora sv. Samuela Vyznavača
v egyptskej provincii Minjá.
Hlboko v piesku
odpočíva kríž a dýka
ktorú stráži divoký pavúk
a až k nemu dorazia slnečné lúče
otvorí niekoľko párov očí
a vyrazí do krajiny.
12
Niektorí tvrdia, že čas Koptov už skončil
ale ja viem, že čas Koptov
ešte neprišiel
Juraj Kuniak (1955) – básnik, spisovateľ, prekladateľ. Bývalý konštruktér, horolezec a podnikateľ. Vedie vydavateľstvo Skalná ruža. Vydal dve desiatky kníh rôznych žánrov, v tom zbierku básní Za mestom (2015), básnicko-výtvarnú knihu Rosa mystica (2016, spoluautor Ján Kudlička) a súbor obrazových publikácií Nepálsky diptych (2018, spoluautor fotograf Marián Kováč). Najnovšie mu vyšla kniha zobraných básní Amonit (2019). Preložil Spev o mne Walta Whitmana (2013, 2019) a básnickú zbierku Čas a materiály Roberta Hassa (2019). Žije v horskej osade Kordíky na strednom Slovensku.