Kniha vychádza vo výberovej edícii Poézia vydavateľstva Skalná ruža.

 

Svojbytný  básnický spôsob reflektovania skutočnosti debutujúcej autorky vedie k zbystreniu pozornosti. Úprimné oči a citlivé srdce sa v jej knihe dopĺňajú s nevídanou, až dravou mierou zaujatia „za ľudské veci“. Lyrický subjekt vystupuje v ženskom alebo mužskom rode, prípadne hľadí na svet očami iných bytostí. V básňach striedavo pulzuje prírodné a ľudské, živočíšne a premýšľavé. Pri čítaní sa nachádzame v Strečne alebo v Egypte, raz v dolnosaskom meste Hameln v roku 1284, druhý raz v dubajskom Quatare v roku 2022. Za zapamätanie určite stoja verše: „na otázky démona / sú všetky odpovede nesprávne“. V sebaistom vstupe Dominiky Moravčíkovej do literatúry sme svedkami regenerácie tvorivých možností slovenskej poézie.

Preklad a vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Čas Koptov

1

Základná premisa našich životov znie:

čo je politické, nie je materské

a náboženstvo je metódou videnia

nie poznania vecí.

Bolo to takto pred tromi rokmi

keď som šla okolo lekárne a zvažovala

potvrdiť či vyvrátiť možnosť dieťaťa, ktoré

som nikdy, nikdy

nesmela mať

ani v lete ani v zime

v bledej

alebo tvojej tmavšej farbe

v tejto krajine či späť v Hurghade,

až ťa konečne deportujú.

Každú noc sa modlím, aby ťa deportovali.

2

Utekám pred tebou

naprieč mestami

a v nových štvrtiach

v reštauráciách

vyžierákoch

a stánkoch so suvenírmi

sa vždy pýtam, či ťa nepoznajú.

Niektorí vravia, že si mŕtvy

zrejme ide o kamufláž pred ľuďmi,

ktorým niečo dlžíš.

Spôsoby smrti boli

zrážka s autom

ťažké alergie

bitka s moslimami, ktorí ťa pobodali.

V komunite kebabárov

medzi sebou hovoríte všeobecnou arabčinou

obrusujete hrany miestnych dialektov

vyhráva to,

čo je všeobecné a jasné.

3

Čo je všeobecné, je dobré,

a čo je politické, nie je materské.

„Dávaj si pozor,” vravievala

stará mama,

„lebo to je veľká lotéria.”

4

Dnes už obaja vieme

že žiadne dieťa nebolo.

Nebol zhluk buniek a nebola ani kosť

a nejestvovalo ani v amplitúde možností

vzhľadom na preukázaný nedostatok

životaschopných spermií

v dôsledku vrodenej dispozície

a ťažkého priemyslu.

Máš to zaznamenané v lekárskej karte

ale aj tak si dúfal:

budeš skvelá mama

To si vravel.

5

Moja stará matka ťa prijala,

pretože jej to v televízore poradil pápež

a sestra ťa odprevadila

do utečeneckého tábora, kde ti

spravili rutinné testy, preskúmali jazvu

z operácie obličiek

pridelili úroveň

nebezpečia v prípade návratu

do krajiny pôvodu

určili, že

desaťtisíc

rokov

nesmieš

legálne pracovať

cestovať po Českej republike

alebo mimo nej

jesť s chuťou

ponoriť nohy

do pohyblivej rieky.

Čo je politické, nie je materské

a tvoja vlajka je politická.

6

Aké to vlastne je žiť bez

vlastného štátu?

7

Myslela som si, že všetko, čo ťa

robí Koptom

je nalepené na telo,

ale je to skôr naopak:

etnicita

je akýsi úlomok na dne človeka

ktorý nemôžeš vytiahnuť

ani vysušiť a nechať odumrieť

pretože tvoja etnicita

umrie až po tebe.

Môžeš len predstierať

natrénovať pohyby

nastaviť kožu do správneho svetla.

„Vy ste ten muž, ktorý tvrdí, že je kresťan,”

vravieval ti právnik do telefónu,

„Ale ja som naozaj kresťan,”

odpovedal si mu zakaždým

a on ti aj tak neveril.

Kresťanstvo je napokon

len spôsob, ako získať výhodu

v procese azylu  –

čo je politické, nie je materské

a každý sa stará len

o vlastné prežitie.

 

8

Keď sme spolu rozprestreli krvavú plachtu

mohla sa na nej zjaviť Kristova tvár

alebo prázdna jaskyňa.

Náboženstvo je projekciou,

pochopila som

a ty si nič nepovedal.

9

Deň potom, ako sme spolu

naposledy spali v akejsi ošarpanej vile

som ti ukradla peniaze

prezliekla sa do čistého

a odišla na vlak

s prestupom v meste Studénka.

10

Možno ešte teraz odpočívaš ako šelma v tieni

čakáš, kým sa dejiny znovu dajú do pohybu

všetky hranice sveta sa uzavrú

a ty budeš na tej správnej hranici –

každý sa stará len o vlastné prežitie

a čo je politické, nie je materské.

11

  1. novembra roku 2018

príslušníci ISIS zavraždili koptských kresťanov

smerujúcich pútnickým autobusom

do kláštora sv. Samuela Vyznavača

v egyptskej provincii Minjá.

Hlboko v piesku

odpočíva kríž a dýka

ktorú stráži divoký pavúk

a až k nemu dorazia slnečné lúče

otvorí niekoľko párov očí

a vyrazí do krajiny.

12

Niektorí tvrdia, že čas Koptov už skončil

ale ja viem, že čas Koptov

ešte neprišiel

Juraj Kuniak (1955) – básnik, spisovateľ, prekladateľ. Bývalý konštruktér, horolezec a podnikateľ. Vedie vydavateľstvo Skalná ruža. Vydal dve desiatky kníh rôznych žánrov, v tom zbierku básní Za mestom (2015), básnicko-výtvarnú knihu Rosa mystica (2016, spoluautor Ján Kudlička) a súbor obrazových publikácií Nepálsky diptych (2018, spoluautor fotograf Marián Kováč). Najnovšie mu vyšla kniha zobraných básní Amonit (2019). Preložil Spev o mne Walta Whitmana (2013, 2019) a básnickú zbierku Čas a materiály Roberta Hassa (2019). Žije v horskej osade Kordíky na strednom Slovensku.