Za magickým zrkadlom

rozhovor Thomasa Orrowa s Filipom Bandurčinom

Je záujem o umenie pre teba rodinnou štafetou, či sa rodil ako volanie z tvojho vnútra spontánne a nezávislo?

Povedal by som, že to bolo trochu z oboch. Už v skorom veku som vnímal, že sa umenie v rodine vyskytuje úplne prirodzene. Bol som k nemu od malička vedený. Bral som ho ako niečo, čo by si mal každý povinne absolvovať. Skutočný záujem prišiel až trochu neskôr a tam sa začala moja výtvarná cesta naplno. Vtedy som ho začal vnímať ako poslanie, ktorým sa dá vyjadriť životný postoj a je v ňom oveľa viac ako len povinnosť.

Ako spomínaš na štúdiá na vysokej škole, kto bol pre teba Pánom učiteľom?

Na vysokú školu mám veľmi pekné spomienky. V mojich očiach sme boli jedným z ročníkov na prelome „nového“ a „starého“. Zažili sme čaro analógovej doby odchádzajúcich výtvarníkov, pedagógov a  veľkých mien, no taktiež digitálnej doby a moderných prístupov. Veľmi podstatné bolo, že sme ako ročník a ateliér na škole tvorili výtvarnú komunitu, ktorá spolu žila, tvorila, spolupracovala a navzájom sa ovplyvňovala. Jedným z veľkých výtvarných a pedagogických mien, ktoré mali na mňa vplyv, bol, samozrejme, vedúci ateliéru ilustrácie profesor Dušan Kállay. Myslím si, že veľa študentom vrátane mňa vedel svojím prístupom priniesť chuť tvoriť a nebáť sa nájsť si vlastnú cestu a ísť po nej.

Ako sa ti robili komiksy pre Pomimo? Bola to tvoja nová skúsenosť s komiksom?

Akúsi malú skúsenosť s komiksom som mal aj pred zborníkom, no až s Pomimom som sa ponoril do žánru komiksu naplno. Zoznámil som sa s pestrým rozsahom tohto žánru a možnosťami podania príbehu. Práca na komiksoch bola vtedy pre mňa pomerne nová skúsenosť aj v zmysle spojenia tematiky grafických cyklov s komiksom. Práca na nich bola veľmi zaujímavá a v ateliéroch, kde sme komiksy tvorili, prebiehali s kolegami často zaujímavé debaty.

Je práca na ilustráciách pre knihy a periodiká iná ako na programe, ktorý si vymyslíš sám?

Aj keď ilustrovanie kníh a periodík je prirodzene trochu viac limitované literárnou predlohou, svojimi ilustráciami sa snažím na myšlienky autora textu nahliadať z inej perspektívy. Čitateľovi chcem poskytnúť pohľad, ktorý dokáže text posunúť za hranicu písaného slova a tak ho obohatiť. Čo ilustrovanie periodík a voľných cyklov spája, je asi moja snaha vtiahnuť čitateľa, diváka do predstaveného sveta a rozšíriť ho o ďalší rozmer, ktorý primárne text neponúka. Pri voľných cykloch väčšinou idem ešte ďalej a ponáram sa hlbšie do viacerých významových rovín.

Underground a jeho ilustrovanie pre teba nastoľuje nástojčivé otázky…

Ilustrovanie undergroundu na Slovensku je pre mňa kapitola sama o sebe. Ako trochu menej populárny žáner to má na Slovensku ťažké, či už sa to týka autorov textu alebo ilustrátorov. Je to skôr o chuti tvoriť ako o odmenách a vidinách úspechu. No som rád, že sa rozvíja a podľa mňa sa jeho postavenie pomaly zlepšuje. Moja skúsenosť s ilustrovaním príbehov knižných predlôh a komiksov bola o poznaní svojich ďalších výtvarných polôh a zachytení atmosféry príbehov.

Určite máš v literatúre či komikse svoje duchovne spriaznené postavy a predlohy.

Mám rád príbehy s určitým druhom tajomstva a metafyziky. Obľúbeným žánrom je sci-fi, no rozsah je pomerne široký. Veľmi sa mi páči surrealistický prístup  ilustrátora Shauna Tana v  literatúre, ktorá sa primárne javí ako literatúra pre deti, no v druhom pláne podáva zaujímavé otázky hodné zamyslenia. Taktiež knihy Petra Sísa. V princípe ma priťahujú postavy a predlohy, ktoré idú do hĺbky a rozoberajú zložitejšie témy. Neviem, či mám nejakú konkrétnu postavu, no posledná sa mi vybavuje postava pútnika v komiksoch českého komiksového ilustrátora Nikkarina.

Predstavuje pre teba fantastický či magický realizmus slobodnejšie pole pre rozprávanie pravdivých príbehov?

Určite áno. V kompozíciách, ktoré čerpajú z bizarných a nereálnych či paradoxných súvislostí vidím slobodu rozprávačstva. Je to svet, kde sa môže všetko. V surreálnych rovinách sa často zjaví skutočnosť oveľa vypuklejšie.

Ako pracuješ s motívmi grafického cyklu? Vytvoríš si na začiatku akýsi grafický koncept, resp. scenár, kde myšlienky usporadúvaš do hierarchií či chronológií? Prezradíš nám niečo zo svojej alchymistickej kuchyne?

Počiatkom grafického cyklu je najčastejšie určitá prvotná kompozícia a skica, ktorá v sebe obsahuje myšlienku cyklu. Snažím sa k nej doplniť zopár ďalších kompozícií na konceptuálne ucelenie a potom sa už jednotlivé kompozície väčšinou vynárajú v procese tvorby a vzájomne  začínajú komunikovať a dávať formu finálnemu cyklu. Vždy je zaujímavé počas tvorby sledovať ako sa cyklus alebo grafika vyvinie. Na konci však skoro vždy odhalí ďalší plán, ktorý som na začiatku nečakal.

Pochádzajú niektoré ilustrátorské nápady aj z grafického dizajnu, ktorému sa tiež venuješ?

Myslím, že v poslednej dobe sa tieto dve polia začali u mňa určite viac prekrývať a navzájom sa ovplyvňovať. Grafický dizajn mení môj spôsob vnímania ilustrácie a rôzne technologické postupy rozšírili môj pohľad na spracovanie ilustrácie. No presahy sú určite aj štýlotvorné.

Vidíš akési paralely medzi koncipovaním svojich komiksov a ilustrácií?

Celkom isto. Moje cykly a ilustrácie ovplyvnili môj prístup k ilustrovaniu komiksu a naopak. Či už štylisticky, tematicky alebo v náhľade na vyrozprávanie príbehov.

Aké sú tvoje profesionálne sny do budúcnosti?

Samozrejme mám veľa snov, ktoré by som chcel uskutočniť. Nové grafické cykly či ilustrácie, komiksy a všetko, čo k tomu patrí. No hlavne pokračovať v tom, čo robím, ďalej sa rozvíjať a ostatným sa už nechám prekvapiť…

Komiksový blok je pripravovaný v spolupráci s edíciou komiksových zošitov Tom Orrow a vydavateľstvom Dive Buki, Košice. Editori: Pavol Bratský & Rišo Kitta.