(ukážka z knihy)
Staroba XII.
Som bábika
visím na šnúrke do vlasov
v tmavej detskej izbe
v ktorej ešte býva duch môjho dedka
ešte mi raz chce
povedať príbeh
o Piave
ešte sa vo mne mieša
detská zvedavosť
s múdrosťou starca
ešte mi neprináleží
cítiť pachuť
slepačej polievky
v trasúcich sa rukách
smrť tu levituje
ako loďka sa hojdá
v prítmí môjho
detstva
a žehná mi
pokoj
čo zostal
zakopaný pod prahom
Prudko dýchaš
v cvale medzi múdrosťou
a rozumnosťou
kým unavený Jób píše
milión prvú
obhajobu
Božej (ne)lásky
Ale ty
každý večer
starostlivo
oprašuješ
diablov ornament
-sentimentálne dobro –
talizman slabosti
zacyklených
v hriechu
Zostupujeme
z kríža
každý deň
aby sme si
len tak
zalietali
proti vetru
a zavesené
na reťazi
z pavučiny
vykričali svetu
všetky
prekliate
verše
S hlavou Kainy
a dušou Ábely
sa pretĺkame
svetom
sestry
zhavranelé
Mali sme si radšej
kúpiť loď
a nasťahovať do nej všetky
sny i vrásky
nebojím sa ich
ani stareckých škvŕn
na koži
keď sa ma dotýkaš
keď ťa držím za ruku
a v noci počúvam
tvoj dych
Mali sme si radšej kúpiť loď
schovala by som do nej
smútok
a vyplávala do sveta
hojdajúc sa
na vlnách
našich láskavých prekáračiek
ale všetko je inak
Mám morskú nemoc
a ty si jedného dňa
prestal
dýchať
Kristína Mojžišová (1964) vyštudovala slovenský jazyk, literatúru a históriu na FF UPJŠ v Prešove, neskôr politológiu na FF UPJŠ v Košiciach. Literatúre sa venovala od študentských čias. Zúčastňovala sa literárnych súťaží ako Literárny Kežmarok, Strážnica Marušky Kudeříkovej či Akademický Prešov. Vo viacerých z nich získala popredné umiestnenia. Po štúdiách sa začala venovať žurnalistike, pôsobila hlavne v oblasti vzdelávania novinárov z prostredia národnostných menšín a v jazykoch národnostných menšín. Je autorkou či spoluautorkou viacerých odborných publikácií so zameraním na ľudské práva a národnostné menšiny. Jej prvá autorská zbierka poézie vyšla pod názvom Delet(e) (2024).
