Muži vnímajú bábätká inak. Mám niekoľkomesačného synčeka a je pre mňa Janíčko, moje Srdiečko. Odrastený syn ho však neosloví inak ako Kraken a manžel ho volá Gruffalo. Obrovská morská príšera s chápadlami potápajúcimi lode niekde v nórskom mori či veľké hnedé chlpaté čudo s rohmi, pazúrmi a fialovými ostňami? Kde získalo roztomilé, krásne dieťa v ich očiach tieto vlastnosti? Je zrejmé, že obe postavy sú vyňaté z podobných kategórií (bájne, rozprávkové). Žeby pre nich bolo bábätko zo sveta neskutočné a musia si naň zvyknúť? Je v tom aj kus vynaliezavosti a humoru. Presne ako v knihe Gruffalo (Svojtka & Co., 2017), podľa ktorej je pomenovaný môj lezúň. A napísala ju žena, Julia Donaldson.
Gruffalo a to je kto, nepoznám také zviera
Ak spoznáte Gruffala, zistíte, že čítať deťom rozprávky nemusí byť zo strany rodičov obeta. Je napínavý, vtipný a navyše – to je veľká vzácnosť – hovorí deťom pravdu. Patrí do kategórie „najlepšie prvé čítanie“ a to v čase, keď vášmu dieťaťu ešte čítate nahlas, no i neskôr, keď sa bude v úlohe prváka trápiť s prvými riadkami. Nebudem prezrádzať príbeh, keďže vás nechcem okradnúť o radosť z nečakaných zvratov, ktorými príbeh oplýva. Budem písať len o pravde, ktorú táto kniha dômyselne učí, lebo Gruffalo – to je filozofia prežitia. Východiskom príbehu je, že zvieratá v lese priateľsky pozývajú malú myš k sebe na obed, no ona tuší, že tým obedom má byť ona sama. Ako si zachrániť život?
Tri pravdy od Gruffala
Dieťa, to je malá myš. Myš je aj na obale knihy hneď vedľa toho čudného hnedého chlpatého tvora so žltými očami a pivným bruškom pri briezke pod nadpisom Gruffalo. Viete, v čom je problém malého človeka? Predsa v tom, že je malý. Ale malá myš je v každom z nás. A to je prvá pravda, ktorá prehovára aj k duši dospeláka. Sme zraniteľní a krehkí, vystavení nečakaným okolnostiam života, vyzbrojení často ako Dávid proti Goliášovi iba obyčajným prakom. Lenže, ak máme tuto (ukazujem si na hlavu), máme vyhraté. A to je hlavný odkaz, filozofické posolstvo Gruffala dieťaťu – no a čo, že si malý, ty na to máš, ty sa vynájdeš ! No a čo, že ťa všetci v lese chcú zožrať, ty si aj tak to najväčšie a najnebezpečnejšie zviera v celom revíri! Les predstavuje všetky životné skúšky, čo si budeme nahovárať, to je život až na smrť, boj o holú existenciu. Nevyzerá to na žiadnu srandu, ale srandy je v tom kopec. V úlohe čitateľa máte totiž od príbehu odstup, nebezpečenstvo sa vás priamo nedotýka a zároveň ste vďaka flegmaticky pôsobiacej myške uchránení od jej strachu. A tak sa môžete pri tom počúvaní pravdy schuti zasmiať. K smiechu prispieva i to, že hoci je Gruffalo písaný v próze, väčšina viet sa rýmuje a rým často sprevádza vtipnú pointu.
Keď pozýva na obed Gruffalo
Druhá pravda, ktorú sa deti naučia pri Gruffalovi, je tá, že ľudia, ktorí sa k nám správajú milo, môžu mať s nami nemilé plány. A to už je niečo! Všimnúť si nebezpečenstvo a zabojovať, nebyť ľudovo povedané „naivka“, čo bola v inom známom lesnom prípade Červená Čiapočka, ktorá hneď všetko nepriateľovi vytárala a vieme, ako to s ňou dopadlo (odniesla si to aj babička). Aké dôležité je mať v hlave filipa, nebyť poddajní, nedať najavo strach, presne takto si toho svojho čitateľského drobca vyškolíte a on sa už potom nejako pretlčie. Niekedy je pravdou aj to, že nie každému, koho tam vonku stretnete, máte veriť. V Gruffalovi je použitý priam evolučný plán prežitia. Nedajte najavo, čo všetko viete a s použitím predstavivosti, vnútornej tvorivej sily, ktorá je v každom z nás, nepriateľa hravo porazíte a on si to ani nevšimne, dokonca sa ani nebude chcieť mstiť. Pretože vás má za nič, keďže ste v pokore prijali úlohu hlúpej myšky, ktorá má momentálne čosi iné na práci. Zachráni Vás Gruffalo.
No a do tretice sa deťúrence naučia, že keď nebezpečenstvo prehrmí, netreba sa ľutovať, ani to rozpitvávať, ale žiť si normálne ďalej svoj obyčajný život. Hlavne v pokoji. Vplyv Vašej fantázie, vynaložená energia, huncútstvo nakoniec neostane nikým neocenené, nepovšimnuté. Bude zužitkované a použité na budovanie ďalšieho príbehu – druhej časti Gruffala, s názvom Gruffalovo mláďa. Z tejto rozprávky vznikol aj animovaný film, čomu napomohol už samotný spôsob rozprávania a ilustrácie. Ale to už je iný príbeh.
Mimochodom, manžel nenazval syna Gruffalom náhodou. Tá prezývka mu doslova ležala pod nosom v podobe zvukovej verzie knihy, ktorá má na boku klávesnicu rôznych tlačidiel – „vrčidiel“. Detičky vedia dlhšie počúvať príbeh, ak je spestrený zvukom a ak nevedia čítať, môžu v príhodnej stlačiť príslušný zvuk a už majú pocit, že sú spolutvorcami príbehu. Veď predsa oni sami takéto zvláštne pazvuky často vydávajú. Minule som si potrebovala na chvíľu vydýchnuť, vstala som od hry, že si odbehnem pre čaj a zrazu sa mi za chrbtom ozvalo nahnevané „Vrrrgggghh!!!“. Otočím sa, zahľadím sa Srdiečku rovno do jeho dokonalo vykrojených mandľových očí a pýtam sa ho: „Si to ty, Gruffalo?“
Julia Donaldson
Gruffalo
Preklad Martin Gregor
Svojtka & Co., 2017
Publikované: 03/03/2020
Foto: Margaréta Broz
Laura Kladeková (1985) študovala filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na FF PU a obhájila doktorát z literárnej vedy na UPJŠ v Košiciach. Publikovala v časopisoch Fraktál, Vertigo a v Rádiu Devín. Momentálne je na materskej dovolenke, takže sa venuje prevažne detskej literatúre.
