Bolo raz jedno dievčatko, ktoré okrem toho, že vyštudovalo báječnú vysokú školu, akúsi umeleckú, sa rozhodlo, že si svoju hlávku prečistí aj inou prácou a nebude sa venovať len výsostne umeniu. Začala pracovať na kúpalisku ako plavčíčka. Už hneď na úvod tohto príbehu môj microsoft word pomenúva problém, keď mi slovo plavčíčka podčiarkuje ako gramatickú chybu a ako správny variant slova núka „plavčíka“ alebo „plav cíčka“. Toto dievčatko malo svoju letnú prácu rado. Často o nej hovorilo s príznačným pátosom. Ako o práci na pomedzí zamestnania a meditácie. Ako o práci na pomedzí zábavy a služby spoločnosti. Ako o práci na pomedzí inšpiratívneho exkurzu do pestrosti ľudského správania a letnej brigády. Idylka sa tiahla niekoľkými týždňami. Samozrejme, každá idylka vzniká tak, že raz či dvakrát (alebo aj viac) prižmúriš oči nad čímsi, čo nie je až tak peknučké. No každý pohár má svoj okraj, každý džbán nabité ucho a zvyk bude navždy železná košeľa.

Bolo raz jedno dievčatko, ktoré okrem toho, že vyštudovalo vysokú školu, akúsi umeleckú, sa rozhodlo, že si svoju hlávku prečistí aj inou prácou a nebude sa venovať len výsostne umeniu. Začala pracovať na kúpalisku ako plavčíčka. Jedného dňa, keď si telo schladzovala nanukom, ju jej kolega, pomerne starší od nej, obšťastnil vetou, značne hlasnou, aby zasiahla nie len jej uši.: „Za koľko lížeš?“ Plávajúci, ležiaci a opaľujúci ľudia, lebo ľudia sú občas fakt tupí už zo samotnej podstaty, sa začali dievčatku smiať.

Keďže má dobré vychovanie a vštepený zmysel pre spravodlivosť, svojho kolegu, milé dievčatko, konfrontovalo. Je samozrejmé, že človek má tendenciu kritike sa vyhýbať či jej vzdorovať. Avšak nečakala znôšku osobných útokov. Ono to už tak býva asi v každej profesii, že keď sa žena ohradí voči sexistickému správaniu v akejkoľvek podobe (aj prídavné meno sexistický mi microsoft word podčiarkuje, bože, to je zábava), príde úder späť.

Bolo raz jedno dievčatko, ktoré okrem toho, že vyštudovalo vysokú školu, akúsi umeleckú, sa rozhodlo, že si svoju hlávku prečistí aj inou prácou a nebude sa venovať len výsostne umeniu. Začala pracovať na kúpalisku ako plavčíčka a keď sa ohradila voči svojmu kolegovi, ktorý ako posledný sedlák na ňu zakričal, keď ju videl jesť nanuk, že za koľko líže, dostalo sa jej okamžitého feedbacku na jej prácu. Čiže týpek, čo sa v práci správa nekorektne a sám tým pádom nepodáva ten najlepší výkon, či dokonca, ako sa hovorí, si serie do huby (nechal sa kedysi počuť, že „plavčík si musí vybudovať u ľudí rešpekt“), sa ohradil voči dievčatku, že veď on to povedal len preto, že ona svoju prácu nevykonáva dobre. Spomenul niekoľko príkladov z ich spoločného pracovného života, keď podľa jeho úsudku lajdáčila s prácou a on ju len chcel týmto zaujímavým spôsobom vyprovokovať k zlepšeniu pracovnej morálky. Samozrejme, pán plavčík sa za pár desiatok minút dostal späť k rozumu a ospravedlnil sa, ale aj tak nám vie tento príbeh mnoho povedať.

A tak sa vráťme úplne na začiatok. Bolo raz jedno dievčatko, ktoré okrem toho, že vyštudovalo vysokú školu, akúsi umeleckú, sa rozhodlo, že si svoju hlávku prečistí aj inou prácou a nebude sa venovať len výsostne umeniu. Začala pracovať na kúpalisku ako plavčíčka a toto slovo nevie vo svojom základnom badgete nájsť ani microsoft word. Microsof word navrhuje dievčatku gramaticky korektnejšiu verziu jej života a to, aby z nej nebola plavčíčka, ale napríklad „plav cíčka“.

Mária Ševčíková – herečka, performerka, slamerka. Pôsobí vo vodách autorského divadla, filmu či reklamy. V skúmaní obsahu a formy pokračujem aj prostredníctvom, na Slovensku zatiaľ neusadenom, Slam poetry. Najzásadnejšie sa realizuje v rámci divadelného zoskupenia GAFFA. Žije v Bratislave.