Michaela Olejárová: Koľko stojí šťastie?

Každé ráno vás na stole čaká šálka voňavej čiernej kávy? 1 000 eur. Váš trojizbový byt po babičke má výhľad na hory? Vysokohorská prirážka v hodnote 20 000 eur. Ste relatívne spokojní so svojou prácou napriek tomu, že z vás nikdy neurobí milionára? Prirátajte 35 000 eur. Sníval sa vám príjemný sen s bývalou láskou? Pripravte si ďalších pár desiatok eur. Máte dve zdravé deti? Už ani nerátajte a hneď bežte žiadať o pôžičku, inak sa môže stať, že viac nenájdete žiadnu banku ochotnú požičať vám, a môžete sa tak naveky rozlúčiť s akýmikoľvek pôžitkami. Naozaj ste boli takí naivní a verili, že všetky tie šťastné a spokojné chvíle vášho života ste dostali zadarmo?

Faktúra hlavného hrdinu novely švédskeho herca, dramatika a spisovateľa Jonasa Karlssona sa vyšplhala na horibilných 5 700 000 švédskych korún. Aj bez toho, aby ste si vyhľadali aktuálny kurz švédskej koruny, vám z protagonistovej zmätenej reakcie bude hneď jasné, že nejde o sumu, ktorú by si mohol našetriť niekto, kto na čiastočný úväzok pracuje vo videopožičovni a večeria pizzu ohriatu v mikrovlnke (len tak pre informáciu, ide o takmer 532 000 eur). A to spočiatku ani netuší, za čo mu faktúra od tajuplnej spoločnosti R.S.Z. vlastne prišla, keďže, podobne ako dnes väčšina bežnej populácie, nesleduje letáky, ktoré sa mu z času na čas objavia v poštovej schránke. Pokojná každodennosť naplnená niekoľkými hodinami v práci, občasnými stretnutiami s večne nespokojným kamarátom Rogerom a zmrzlinou sa razom končí.

A pred čitateľom sa veľmi svižným tempom začína rozvíjať minimalistický text neveľkého rozsahu, ktorý sa vďaka absurdnosti zápletky a popisu byrokratickej mašinérie, proti ktorej sa bežný človek nemá šancu brániť, asi nevyhne porovnávaniu s textami Franza Kafku. Na rozdiel od svojho u nás známejšieho náprotivku môže Karlssonova novela zaujať pozitívnejším tónom, príjemným, ľahkým humorom a menej hororovou atmosférou. Hoci tá na chvíľu predsa len zhustne – veď akým spôsobom sa už len dá zabrániť tomu, aby hlavný hrdina prijímal ďalšie pôžitky, na ktoré mu jeho rozpočet evidentne nestačí?

Až neobyčajne obyčajný hrdina priam láka k tomu, aby sme sa vžili do jeho kože a spolu s ním si s rozhorčením položili otázku, či tento priemerný život naozaj môže stáť až toľko. Hladina absurdnosti ešte stúpa, keď protagonista zistí, že ľudia okolo neho platia podstatne menšie čiastky. Mohli sa experti spoločnosti s názvom Rozdeľovanie svetových zdrojov pri prepočítavaní pomýliť? Vynechali nejakú životnú tragédiu, ktorá by čiastku trochu zreálnila? Alebo sa má hlavný hrdina naozaj o toľko lepšie ako väčšina bežnej populácie, sťažujúcej sa na každodenný stres, nedostatok času, nešťastnú lásku, nedostatok lásky, málo peňazí, veľa práce, málo práce….?

Po niekoľkých protagonistových telefonátoch s operátorkou Maud Anderssonovou, ktorá je priradená k jeho prípadu, a návštevách v sídle spoločnosti zisťujeme, že tým, čo ho dostalo do tejto nezávideniahodnej situácie, je jeho závideniahodná schopnosť vyrovnať sa so všetkým, čo mu život prinesie, vziať si aj z toho zlého niečo dobré a tešiť sa z maličkostí. Pozitívne body do schémy výpočtu môžu priniesť aj tie nie úplne pozitívne zážitky. Veď ako mu v jednom z prvých telefonátov Maud vysvetlí – „Stejně jako nechceme pořád jíst sladkosti, stejně tak se nechceme vyhýbat nepříjemnostem. Popravdě musí existovat určitá protiváha, abychom si dokázali užít maličkosti.“

Napriek chvíľkovým stavom depresie vyplývajúcej z neschopnosti nájsť zdroje na zaplatenie faktúry a krátkemu obdobiu, keď ho prepadol pocit, že mu v živote niečo uniklo, že mal dokázať viac a neuspokojiť sa s tým málom, čo dostal, vlastne musí súhlasiť so zhodnotením nahnevanej operátorky, ktorá mu v telefóne vyčíta: „Jste až perverzně šťastný člověk!“ A vo chvíli, keď sa ocitá v najväčšom nebezpečenstve (blíži sa ono hrozivo znejúce „vyzdvihnutie“ pracovníkmi R.S.Z. a zamedzenie prístupu k pôžitkom) a za oknami zúri búrka, on konštatuje: „Byl jsem dál beznadějně šťastný. A úplne poprvé mě napadla dechberoucí myšlenka, že výsledná částka vypočítaná na základě mého Prožitého Štěstí je vlastně možná ještě docela nízká.“

Zvrat v inak pokojne plynúcom príbehu očakávame vtedy, keď operátorka, s ktorou sa hlavný hrdina čoraz viac zbližuje, priznáva, že v jeho zložke nie je zaznamenaný vzťah so Sunitou, indickým dievčaťom z bohatej rodiny diplomata, ktorý skončil nešťastným rozchodom a ktorý by tak mohol výšku faktúry výrazne skresať. Návšteva v sídle spoločnosti však končí tým, že prípad hlavného hrdinu vyhlásia za to, čomu hovoria 6.3. a jeho osud je naďalej nejasný. Ak po týchto náznakoch čakáte búrlivé vyvrcholenie, prudký konflikt alebo prenasledovanie hrdinu až na pokraj pomyselnej priepasti (aj keď, popravde, po dosiaľ prečítanom asi nečakáte) možno vás sklame až príliš jednoduché rozuzlenie. No aj napriek tomu ide o dielo, ktoré za tých pár hodín vášho času určite stojí. Možno si aj vy uvedomíte, že ste vlastne „perverzně šťastný člověk“ a mali by ste si to užívať, kým sa vám v schránke neobjaví vaša faktúra.

Jonas Karlsson
Faktura
Preklad Martina Kašparová
Kniha Zlín, 2015

Publikované: 08/10/2019