Peter Šulej: Signály | Poznámky k novému románu | Príležitosné básne & marginálie & bagatele | Referencie

Nová kniha jedného z najvýznamnejších súčasník básnikov Petra Šuleja vychádza pod názvom Signály | Poznámky k novému románu | Príležitosné básne & marginálie & bagatele | Referencie. Šulej v nej prináša lyriku švédskych stolov, alebo ak chcete orientálnych slávností z Tisíc a jednej noci, z ktorej si môžete voľne brať, prejedať sa, držať hladovku, kombinovať, byť alergický, intolerantný, pažravý, bezodný… nuž bon apetít. Poézia je senzitívny druh, preto sa o ňu treba starať. Zmývať nánosy vážnosti, ktoré upchávajú jej nervové zakončenia, tak ako je to v Signáloch… Udržiavať ju ako hru, kreovanie svetov uspôsobených na voľnú zábavu. A po veľkom smiechu občas príde veľký plač, ale tak už to býva. Trajektórie poézie, nevyspytateľné, premenlivé, impulzívne s ironickým smiechom vyšmykávajúce sa z rúk, mapuje aj rozohráva práve zbierka Petra Šuleja Signály | Poznámky k novému románu | Príležitosné básne & marginálie & bagatele | Referencie.

Peter Šulej sa narodil v roku 1967 v Banskej Bystrici. Autor je jedným z hlavných predstaviteľov experimentálnej poézie, autorom románov, rozhlasových hier, spoluautorom tanečných predstavení, textárom skupiny Nylon Union a organizátorom literárneho života. Je šéfredaktorom časopisu o súčasnej kultúre a umení Vlna. Žije v Bratislave.

Doteraz mu vyšli básnické zbierky: prvá trilógia Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), v jednom vydaní ako Prvá trilógia (2010) a tzv. Modrá trilógia Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008). Je spoluautorom projektu Generátor x: Hmlovina (1999) a autorom dvoch zbierok sci-fi poviedok: Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka za najlepšiu novelu a Elektronik Café (2001). Je spoluautorom štyroch tanečných predstavení: Love In Bilingual Motion (námet, texty 2004) a Anjel 2 (koncept, texty, 2008), Všetko, čo mám rada (texty, 2012) a Objekty výskumu (koncept, 2013). V roku 2009 mu vyšiel vo vydavateľstve LCA román História. V roku 2014 vychádza zbierka Nódy. V roku 2015 vychádza román Spolu (nominácia na cenu Anasoft litera 2016) a v roku 2019 román Fytopaleontológia (opäť nominácia na cenu Anasoft litera 2020).  predchádzajúca zbierka poézie Rotácie mu vyšla v roku 2020. Jeho doteraz posledný román Chronofóbia vyšiel začiatkom roku 2025.

Autorova poézia a próza bola preložená do mnohých európskych jazykov. Výbery z jeho poézie vyšli knižne v chorvátskom preklade pod názvom Povratak velikog romantičara (2013) a v macedónskom preklade pod názvom Industrijalna ljubav (2015), v slovinčine ako Vrnitev Velikega Romantika? (2021). V maďarskom preklade Attilu Mervu vychádza celá Modrá trilógia ako Kék Trilógia v roku 2024 (Cena Imreho Madácha 2025). Začiatkom roka 2018 vychádza v macedónštine román História, 2022 v chorvátštine Spolu a v roku 2024 Fytopaleontológia v češtine a Spolu v maďarčine.

Peter Macsovszky: Ladička rebríkov

Nová básnická zbierka Ladička rebríkov – ako už názov naznačuje – sa svojím tematickým zameraním a formálym spracovaním hlási k tradícii francúzskeho surrealizmu či slovenského nadrealizmu a českého poetizmu.

Niekomu by sa mohlo zdať, že ide o akýsi anachronický krok dozadu, no z obraznosti básní napísaných výlučne neviazaným veršom vyplývajú predovšetkým dva aspekty. Tým prvým je autorova ambícia posunúť surrealistický spôsob veršovania do súčasnejšej polohy, inak povedané vyťažiť z toľko kritizovanej a zaznávanej poetiky surrealizmu to, čo z nej stále nebolo ešte vyťažené. Druhým aspektom, v podstate dosť ojedinelým a užitočným, je autorova snaha zdôrazniť vitalitu života, zmerať sa na drobné prchavé okamihy, odhaliť v nich prítomnosť večnosti a tým odmietnuť akékoľvek pesimistické či trudnomyseľné, relativistické a cynicko-ironické nálady, ktoré v ére tzv. postmodernizmu či postindustriálnej informačnej spoločnosti celkom neopodstatnene ovládli básnickú produkciu. Autor ako keby pritakal Marcovi Chagallovi, ktorý sa spočiatku hlásil k surrealistickému hnutiu, no neskôr z neho vystúpil s tým, že nesúhlasil s neochotou surrealistov sústreďovať sa na radostnú stránku života.

Autor Ladičky rebríkov v časoch poznačených rozpadom prakticky všetkých spoločenských a kultúrnych hodnôt a rámcov, nevidí inú možnosť, len sa odovzdať radostným stránkam života, chvíľam, ktoré nezaťažuje tlak informačnej a zábavno-militaristickej mašinérie či hegemónia obchodno-úsporných, manipulatívnych a existenčné úzkosti podporujúcich mechanizmov. Čitateľ sa v Ladičke rebríkov stretne s radostnou rozmarnosťou, s hravou pochabosťou, no najmä so slobodou a odpútanosťou od akýchkoľvek dočasných spoločenských či literárnych požiadaviek, módnych trendov či maskovaných ideologických posolstiev.

Peter Macsovszky (1966) debutoval v roku 1994 zbierkou experimentálnych básnických Strach z utópie. Jeho debut v značnej miere ovplyvnil niekoľko generácií slovenských básnikov a takisto aj literárnovedné premýšľanie o literatúre. Odvtedy vydal tri desiatky prozaických aj lyrických kníh, medzi nimi 7 v maďarčine, keďže Macsovszky je dvojjazyčný autor. Okrem písania kníh sa venuje publicistike i prekladaniu z angličtiny a maďarčiny.

V roku 1996 vydal po gynonymom Petra Malúchová zbierku básní Súmrak cudnosti.

V roku 1997 sa zúčastnil trojmesačného medzinárodného spisovateľského programu (IWP – International Writing Program) na pôde Iowskej univerzity v Spojených štátoch amerických. V roku 1999 sa – spolu s Julom Fujakom a Petrom Varsavíkom – podieľal na vytvorení experimentálneho hudobného diela Trojkolo: Beh fiktivity.

Bol trikrát nominovaný na najprestížnejšiu literárnu cenu Anasoft Litera, ktorú mu v roku 2016 udelili za román Tantalopolis.

Jeho básne časopisecky vyšli v angličtine, maďarčine, nemčine, poľštine a v španielčine. Prispel do antológie Zeigenössische Poesie aus Tschechien, Deutschland und der Slowakei. V roku 2022 Maďarsku pod názvom Lomha apáca knižne vyšiel výber z jeho poézie, ktorý preložila Tünde Mészáros. V roku 2024 vyšiel anglický preklad jeho románu Mykať kostlivcami.

V roku 2023 počet medzinárodných akademických citácii týkajúcich sa Macsovszkého diela dosiahol 100. Jeho posledná zbierka dlhších poviedok Pimparapipa! je opäť nominová na cenu Anasoft Litera 2025.

Michael Papcun: Ugly Europa

Snaha spojiť sa. Uprostred tak trochu rozpadajúceho sa kontinentu, začarovávania sveta, katastrofických geopolitických scenárov, okultúr a ozvien (o)kultúrnych prúdov. Od flámskych Animaliers, cez slovenskú avantgardu a rakúsku rapovú scénu vstupujeme naspäť do súčasného srdca Európy.

Papcunova poetika pripomína tempo a štýl Instagramového photodumpu, ktorý mimovoľne prechádza do heréz a trubadúrskych piesní vhodných na pohmkávanie si doma v sprche, alebo v nočných taxíkoch. Bez potreby vedieť spievať, alebo mať hudobný sluch. Alebo je to iba v inotajoch zapísaný watchlist?

Michael Papcun sa narodil v druhej polovici 90. rokov v Piešťanoch. Študoval na bratislavskej VŠMU a FF UK v Prahe. Básne publikoval v Rádiu Devín, v magazínoch Psí Víno, Vogue, Vlna a ďalších. Jeho debutová kniha GHETTO PALM (vlna/drewo a srd, 2023) sa umiestnila vo výbere súťaže Zlatá Vlna.

Zdroj: OZ Vlna