Znejúci obraz ľudského vedomia. Posledné útočisko neskazenej emocionality. Oxymoron. Nadbytočné marenie času – aký by bol však život bez nej… Súťaž samoúčelnosti. Takéto a podobné odpovede dostával autor knihy Emanácie hudobnej semiosféry od hudobníkov na svoju anketovú otázku: Čo je hudba? Prekvapujúce bolo, nakoľko respondentom chýbalo pojmoslovie na definovanie toho, s čím s plným porozumením a samozrejmosťou pracujú. Preto som si dovolila podobnú otázku položiť svojim známym: bývalým aj stávajúcim, aktívnym aj pasívnym, amatérskym aj profesionálnym muzikantom. Aplikovaná matematika a fyzika. Najautentickejší komunikačný kanál emócií. Systém zvukov rytmizovaných tak, aby vyvolal v poslucháčovi pohybovú reakciu. Depersonalizačný rituál. Enumeratívne definície. Tak ťažké je definovať hudbu, hoci všetci sme presvedčení, že vieme, čo to je – kým sa nás nikto nepýta.

Preto som mala veľké očakávania od titulu sľubujúceho koncízneho sprievodcu porozumením hudbe od muzikológa, hudobného pedagóga a aktívneho hudobníka Jula Fujaka – a asi preto aj ostali nenaplnené. Ak by ste ako ja čakali zrozumiteľný text budovaný od základov, ktorý by vás previedol tajomnými medzisvetmi od fantázie skladateľa, cez interpretáciu hráča, po emotívnu reakciu poslucháča, ktorú v ňom hudba vyvolala, asi treba hľadať ďalej – ako to s nami hudba dokáže, som sa nedozvedela. Ak vás však poteší, že o hudbe ako nositeľke významu komunikatívne píše niekto s tak širokým rozhľadom, kniha je tu, dokonca od domáceho autora.

Odpovede na anketu o hudbe sú len jednou, hoci kľúčovou kapitolou knihy. Predchádza jej historický úvod – teoretická kapitola o povahe a zvláštnostiach hudobného znaku a hudby ako znaku s nevyhnutným interpretom, ktorý do inej komunikácie s prijímateľom obvykle nevstupuje. Nasledujú životopisné state o najvýraznejších mysliteľoch, ktorí v tomto smere autora ovplyvnili (tu sa prejavuje výhoda domáceho pôvodu: o mnohých viete, možno dokonca poznáte niečo z ich tvorby), predelené úvahou o prekonávaní smrti tvorbou na žijúcich a tých už nesmrteľných, ako napr. Milan Adamčiak alebo Marián Varga.

Spomínam si na pamätný večer komprovizovanej hudby (KOMponovaná imPROVIZÁCIA) spred niekoľkých rokov v košickej Tabačke, kde sme akoby necvičili akoby improvizovanú skladbu plnú zvukov, akým sa obvykle muzikanti vyhýbajú: škripoty, prefuky, klepot klapiek… a vystupovali sme v ležérnom oblečení kontrastujúcom s premyslenými kostýmami. Ja som mala napr. kvetované gumáky, ktoré vtedy vstupovali do módy… Mala som pocit, akoby som sa na pódiu ocitla takmer omylom, ale umenie Jula Fujaka spočívalo práve v tom, zapojiť plnohodnotne každého účastníka.

Nielen skúsenosti ako táto (pedagogická a alternatívne-hudobnícka v jednom) sú zhrnuté v kapitole venovanej osobnostnému rastu autora. Knihu uzatvára výber z publicistických rozhovorov s autorom, ktoré s prstom na tepe doby výstižne komentujú dianie nielen v umeleckých, resp. kultúrnych kruhoch našej spoločnosti doby nedávno minulej.

Knihu odporúčam čítať vnímavo, nie povrchne – nezrozumiteľné si radšej dohľadať než preskočiť a ako “podmaz” si prehrávať hudbu, o ktorej je práve v texte reč. Čítanie sa možno predĺži, ale zážitok z porozumenia nedefinovateľnému bude o to hlbší.

Július Fujak
Emanácie hudobnej semiosféry
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2018

Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.