Predkladám vám do pozornosti knihu, o ktorej som sa dozvedela na besede s jej autorkou – hebraistkou a kulturologičkou Tereziou Dubinovou. Na svojej webovej stránke www.oheladom.cz (ktorej názov prekladá ako „červený stan“ a odkazuje na staroveké útočisko menštruujúcich žien), autorka uvádza dva životopisy: občiansky aj astrologický. V prvom sa predstavuje ako profesionálka v odboroch judaistiky a kulturológie, v druhom odkrýva svoju motiváciu pre prácu v ďalších profesijných oblastiach, ku ktorým ráta aj astroterapiu. Jej pôsobenie ani tvorba však nie sú poznačené novodobými ezoterickými hnutiami, skôr pátraním po vlastných koreňoch.

Podobne ako biológa fascinujú korene evolučného rodostromu, ju ako hebraistku a kulturologičku pôvod rodinných, kultúrnych a kultických väzieb. Uvedomuje si rozpor v použití mužského nástroja (analytického intelektu) na zachytenie ženskej skutočnosti mýtov, vízií a snov. Jej kniha je pojednaním o ich jednotlivých aspektoch z pohľadu srdca, ktoré bolo v staroveku sídlom ako rozumu, tak aj citu.

Na počiatku boli…– týmito slovami uvádza autorka svoje kapitoly a dopĺňa stále o iný prvok archaických mýtických vrstiev nášho myslenia, poznania a skúsenosti. Cez príbehy, ktoré nás definovali, necháva porozumieť, čím sme boli a čím môžeme byť. Podľa nej nezáleží na tom, či na ich opísanie použijeme výraz „matriarchát“, keď spolu s C.G. Jungom môžeme snívať modernú verziu mýtu o ňom. Autorka si však myslí, že málokto dokáže žiť ponorený v mýtickej realite, a zároveň ju skúmať zvonka.

Dočítame sa, ako dualizmus rozštiepenia pôvodnej jednoty tela a ducha, (ku ktorej sa vracia aj moderná psychosomatika alebo neurovedy) na stvoriteľskú hmotu hliny (s ktorou pracujú niektoré evolučné hypotézy o pôvode života) a tanec ducha nad vodami predznamenal koniec predošlej éry. Obracia sa v prospech zvecnenej symboliky Luny a menštruačnej krvi, Zeme a pozemskej hmotnej reality, sexuality, pôrodu, bohyň ako predstaviteliek mocných prírodných energií, živlov a prechodových rituálov. Svet stráca mágiu, zostáva metafora, ktorej korene sa autorka snaží vystopovať.

Magickú a liečivú silu ženskej sexuality vidí ako stigmatizovanú pojatím hriechu a potlačenú pravidlami cudnosti a morálky. Silu inštinktov však podľa nej môžeme nanajvýš potlačiť, ale potom sa stáva nebezpečnou.

Autorka ako hebraistka rozoznáva v archaických vrstvách biblie pozostatky poly- a henoteistických rituálov a stopy odbožštených vlastností svojich patróniek, vnímaných v prekladoch už len ako ich zástupné symboly. Predkladá tieto pasáže k ich opätovnému čítaniu s celkom iným porozumením: ako obrazy, ktoré rezonujú s naším vnútrom bez potreby rozumieť im. Priznáva sa k vlastnému boju s tlakom na sebaobraz a proti démonizácii telesných prejavov a naopak, nabáda k sebaprijatiu aj pomocou malých súkromných rituálov. Poukazuje na to, že v podkladoch k debate chýba ženský hlas – nemáme k dispozícii pramene písané ženami, ženské svedectvá. Napriek tomu nevidí riešenie v kvótach pre ženy na uplatnenie sa v prevažne mužskom svete. Ženy aj mužov vyzýva, aby prestali bojovať, klamať, manipulovať a kľučkovať… či plniť objednávky a hmotné túžby, aby si dokázali svoju hodnotu. Ženám praje, aby láskyplne prijali samy seba a mužom pevnú silu z pokory a odvahy, aby sa ženy mali o čo oprieť.

Kniha je vybavená bohatým poznámkovým aparátom s vysvetlivkami a odkazmi na zdroje a doplnkové čítanie, ktoré poskytuje obsažnejšiu literatúru na témy naznačené v texte a odkrýva zdroje autorkinho zmýšľania. V prílohe nájdeme reprodukcie obrazov Zuzany Kadlecovej, s ktorou sa autorka spriatelila a inšpirovala ju k tvorbe na seminári venovanom židovskej mystike, ktoré nie sú len ilustráciami, skôr svojským zobrazením neobrazného, o ktorom je reč.

Terezie Dubinová
Kořeny ženské spirituality (Návrat a transformace starověké moudrosti)
Ilustrovala Zuzana Kadlecová
Keltner Publishing, 2013