Pred nedávnom sa na náš trh dostal preklad ďalšieho bestselleru známeho britského zoológa, etológa, evolučného biológa a propagátora ateizmu Richarda Dawkinsa. Knižný titul Boží blud získal okamžite prívlastok “kontroverzný”, ale to, čo je na tejto knihe najviac kontroverzné, je práve jej názov. Vskutku účinný marketingový ťah: kniha tak vzbudila viac pozornosti, než si zaslúžila. Omnoho viac.

Boží blud komentuje rastúci vplyv evanjelikálov na politické udalosti v Spojených štátoch amerických a ich boj proti islamskému fundamentalizmu. Ak by ste však v knihe hľadali vysvetlenie príčin ľudskej viery, budete sklamaný. Boží blud je skôr súborom argumentov, ktoré autor vnáša do svojej polemiky s klérom, čo poteší najmä vyznávačov “vedeckého svetonázoru”. Dawkins sa vzdal šance ponúknuť biologickú interpretáciu pôvodu ľudskej religiozity, aký nájdeme napríklad u sociobiológa Edwarda Wilsona, s ktorým je v odbornom spore; antropológa Desmonda Morrisa alebo teológa – religionistu Otakara Fundu. Namiesto toho sa rozhodol dosť nevyberaným spôsobom zosmiešňovať a útočiť na vieru, náboženstvá, cirkvi a ich predstaviteľov. Nemilosrdný je najmä voči čoraz vplyvnejšiemu protestantizmu severoamerického typu.

Autor začína pokusom o formulovanie boha ako vedeckej hypotézy a jej falzifikácie – odmieta koncept “rozdelených magistérií”, podľa ktorého si do tohto veda s vierou nemajú čo hovoriť. Dospeje k záveru, že túto hypotézu k vysvetleniu sveta nepotrebuje, vo vede podľa neho nemá miesto ani tzv. inteligentný dizajn. Pripúšťa neistotu len do takej miery, do akej je prípustná pri rozprávkových bytostiach. Toto tvrdenie predurčuje aj vyznenie zvyšku knihy, ktorá je súpisom argumentov za a proti v doménach ako sú morálka, sexualita a náboženská výchova. Pozíciu cirkví a náboženstva v nich spochybňuje, obvykle poukazom na ich zlyhania a nedostatočnosť. Proti ideológii však bojuje jej vlastnými zbraňami – ako ideológ, mrhaním svojej vzácnej kapacity na drzé výpady voči tým, ktorých aj tak nepresvedčí.

Boží blud tak nie je len obhajobou ateizmu, ale aj útokom proti náboženstvu, ktoré podľa Dawkinsa spochybňuje poznanie, povzbudzuje k fanatizmu a aj inak negatívne vplýva na spoločnosť: polarizuje a značkuje ju. Najpopudlivejší je voči výuke náboženstva na školách, ktorú považuje za nástroj indoktrinácie – vymývania mozgov od detstva a označuje ju za “mentálne zneužívanie detí”. Spis uzatvára otázka, či náboženstvo spĺňa aspoň historickú úlohu “ópia ľudstva”. Podľa Dawkinsa aj pre získanie útechy alebo inšpirácie sú účinnejšie svetské prostriedky ako veda, umenie, filozofia alebo psychológia.

Kniha Boží blud je pozoruhodná svojou šírkou, ale zároveň je premárnenou šancou preniknúť do hĺbky. Ak máte v tejto veci jasno, na jednu či na druhú stranu, kniha asi nebude pre vás. Ani ako sprievodca nerozhodných sa veľmi nehodí, na to príliš pripomína ideové školenie. Škoda, od Dawkinsa sme čakali iný odkaz ľudstvu a aj vzhľadom na jeho vek sa už možno ďalšieho nedočkáme.

Richard Dawkins: Boží blud
Citadella, 2016

Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.