Malí reportéri dostali už piatykrát príležitosť klásť svoje zvedavé otázky. Pozvanie medzi nás prijala šéfdramaturgička a spisovateľka Zuzana Štelbaská, ktorá pre menšie deti napísala knihy Zornička, Filipko, Zahráme sa s hocičím a Mami, kúp mi psa! Mládeži venovala tínedžerskú sériu Trinásťroční, 14-roční, 15-roční i novelu (Takmer) dospelé poviedky. Rady reportérov sme preto doplnili aj o „veľkáčov”.

Máte rada prírodu? (Samko, 8 rokov)

Najviac na celom svete. Mám veľmi rada všetky tvory od najväčších až po tie najmenšie. A niekde tam medzi tým je aj človek, lebo aj ľudí mám rada a dokonca aj rastliny.

Vo vašej knihe Zornička vystupuje pes Titi. Máte aj vy psa? (Dávid, 10 rokov)

Keď to spočítam, tak som doposiaľ mala sedem psov a Titi naozaj býva u nás na dvore. Jej príbeh v knihe je napísaný podľa skutočnosti, dokonca aj to popletené meno je skutočné.
Všetko to začalo tak, že sme našli psíka s menom Tris. Môj syn Filip, ktorý bol vtedy ešte maličký a nevedel povedať „r”, ho volal Tvis. Dcérka Zorka nevedela rozprávať  vôbec, a tak ho volala všelijako. Keď prišiel domov ocko a opýtal sa detí na meno nášho nového psíka, tak Zornička vykríkla: „Titi!”  Mne sa to meno zapáčilo, a tak sme nášho psíka pomenovali Titi. Aj mačka Líza, ktorá vystupuje v knihe Zornička, býva u nás doma. Ešte máme mačku Monu, ale tá sa do knihy už nedostala, lebo je veľmi plachá a stále utečie.

Pijete kávu? (Matej, 8 rokov)

Áno, ale iba jednu denne. Ráno si dám bezkofeínovú, taký kávový čaj a potom jedno espresso. Káva mi veľmi chutí a mám ju rada. No viac jej piť nemôžem, lebo by ma porazilo.

Čo robíte vo voľnom čase? (Katka, 10 rokov)

Väčšinou píšem. Buď píšem nejakú novú knihu alebo píšem o nejakej knihe.  Ak nepíšem, tak čítam alebo idem von so psami.

Koľko kníh ste už napísali? (Vasyl, 8 rokov)

Asi trinásť. Nie všetky, ktoré napíšem, aj vyjdú. Zatiaľ mi vyšlo 9 kníh a pracuje sa na troch mojich rukopisoch. Toto leto chcem začať písať ďalší. Kniha, ktorú som napísala ako prvú, ešte nevyšla.

Máte aj vy tie búdky pre netopierov, o ktorých píšete v Zorničke? ( Samko, 10 rokov)

Áno, ale zatiaľ sme ich nemuseli rozvešať, lebo máme dostatok netopierov. Čo ma teší, lebo sú to úžasné zvieratká a chytajú obrovské množstvá komárov. Máme ale rozvešané množstvo búdok pre iných vtáčikov. Dokonca aj pre sovu.

Už prišla? (Samko, 8 rokov)

Vieme, že tam niekde je, ale na vlastné oči sme ju ešte nevideli. Sova je veľmi plachý vták.

Čo vás priviedlo k písaniu? (Dávid, 10 rokov)

Keď som bola vo vašom veku, tak som športovala a svoje detstvo som strávila v telocvični.  Robila som modernú gymnastiku a musela som trénovať každý deň, lebo sme chodili na mnohé aj medzinárodné súťaže. Bola to drina, drina a drina. Ale našla som si v tom čase veľa dobrých kamarátok. Až keď som s gymnastikou skončila, začala som sa venovať veciam, ktoré ma napĺňali viac… aj vy sami to raz zistíte. A možno to už poznáte a máte takú vec, ktorá vás baví. Niečo z čoho sa tešíte, keď to robíte. Možno rád hľadáš dážďovky a potom sa z teba jedného dňa stane vedec a napíšeš strašne dôležitú knihu o dážďovkách.
Ja som si začala zapisovať do takých malinkých zošitkov útržky a maľovať kresbičky. Mala som tých zošitkov viac ako 20. A snívali sa mi veľmi farebné sny. Boli také skutočné, že som si ich zapisovala tiež. Ale knihy som si začala písať až ako dospelá.

Kedy ste vydali svoju prvú knihu? („veľkáči”)

Čakala som dlho, kým som našla odvahu ponúknuť prvý rukopis. Mala som už po tridsiatke. Bála som sa odmietnutia. Vy tak dlho nečakajte. Ak vás niekto skritizuje, vedzte, že na svete je okrem neho ešte ďalších 7 miliárd ľudí, ktorým sa vaša kniha môže páčiť. A ak by sa hocaké vaše dielo nepáčilo nikomu, podstatné je, že ste urobili šťastným aspoň seba tým, že ste niečo vytvorili a uspokojili tak svoje vnútro.

(So Zuzanou Štelbaskou sa zhovárali Katka, Simonka, Samko, Dávidko, Vasyl, Matejko a „veľkáči“)