Text prezrádza rozuzlenia detektívok Roberta Galbraitha, čo by mohlo byť nepríjemné pre budúceho čitateľa. Ak jeho romány nepoznáte, ani ste nevideli detektívnu sériu C.B. Strike, autorka závidí a odporúča nečítať ďalej.
Všetkým milovníkom detektívok, knižných či filmových, je známy vnútorný rozpor prítomný pri sledovaní príbehu – aj veľmi chcete, aj vôbec nechcete sami prísť na to, kto je vrah. Najlepšie detektívky sú tie, ktoré dokážu udržať v napätí po celý čas a v závere prekvapiť. Pripomínajú ľudský život, to, že nevieme, čo príde, a aj keď sa snažíme spriadať plány, zhromažďovať informácie i súvislosti, projektovať sa do budúcnosti, vždy sa môže stať niečo, s čím sme vôbec nepočítali. Jediná detektívka, ktorá sa zdanlivo vymyká z uvedeného vzorca, je seriál Columbo. Namiesto hľadania vraha, ktorého ukážu na začiatku, sa však skúma podobná otázka, či je možné spáchať dokonalú vraždu.
Kým príťažlivosť tradičnej detektívky sa odvíja z vnímania času, predovšetkým konečnosti človeka a jeho neukotvenosti vo svete, vzorec využitý v Columbovi smeruje hlbšie k ľudskej podstate, je psychoanalytický. Každý človek cíti v hĺbke svojej duše vinu a psychoanalýza, ak je úspešná, vedie k priznaniu najskrytejších zlyhaní. Iba tak sa môže človek oslobodiť. Columbo je postavený na biblickom princípe, ktorý Dostojevský sekularizoval v príbehu Raskoľnikova s geniálnym názvom Zločin a trest. Paradigma, skrytá v tomto názve, zjednocuje Columba s ostatnými detektívkami. V podstate nás detektívny príbeh nezaujíma preto, aby sme sa dozvedeli pointu, ale aby sme prešli krivolakou cestu od zločinu k trestu – to je náš životný údel. Detektívny príbeh vytvorí pre myslenie zvodné kulisy a zakryje to, čo sa opakuje – strach zo smrti a túžba jej uniknúť, násilie a spravodlivosť, hra a irónia života.
V napĺňaní túžby po tom, čo sa opakuje, je potrebné hľadať stále nové, neznáme kulisy a spôsob vyrozprávania toho istého príbehu. Už v knižnej sérii Harry Potter bola zjavná, a vlastne najzaujímavejšia, detektívna linka príbehu, to, ako Rowlingová spriada motívy v jednotlivých knihách a pripravuje nečakané zvraty a rozuzlenia. V sérii románov, ktoré napísala pod pseudonymom Robert Galbraith, tvorí detektívny román s motívom cesty v modernom zmysle, jej tvorba pripomína okružné diaľnice v Londýne. Autorka uskutočňuje desiatky výjazdov, odbočiek, v hre je príliš veľa motívov a je náročné sa v príbehu vôbec zorientovať, pretože sa toho deje príliš veľa naraz s veľkým množstvom postáv.
Tak, ako je v titule Zločin a trest prítomný celý román, aj detektívky Roberta Galbraitha je možné skúmať a posudzovať podľa ich názvu. Je kvalitný názov zárukou dobrého detektívneho románu? Môžeme nad tým uvažovať. Rowlingová minimálne dokazuje, že detektívna hra s čitateľom môže začať už v samotnom názve.
Prvotina The Cuckoo´s Calling (2013), Volanie kukučky v názve pracuje so známym konceptom, že v prírode kukučka vytlačí z hniezda ostatné mláďatá – vrah by podľa názvu mal pochádzať z okruhu rodiny. A naozaj to tak je. Topmodelka Lula Lundry, prezývaná Kukučka je adoptované dieťa a stane sa obeťou vraždy, ktorá vyzerá ako samovražda. Je to teda príbeh kukučky obrátený naruby. Spôsob úmrtia skutočne pripomína vytlačenie z hniezda, zomrie pádom z výšky svojho luxusného apartmánu a vrahom je jej nevlastný brat.
The Silkworm (2014), Hodvábnik sa pôvodne mal volať Bombyx Mori, čo znamená po latinsky „hodvábnik“, ale zároveň ide aj o názov rukopisu, autorom ktorého má byť spisovateľ zavraždený tým istým spôsobom, ako je opísaný v knihe. V priebehu pátrania zisťujeme, že autorom rukopisu nebola obeť, ale vrah a ide o dokonalú pomstu. Titul knihy z Bombyx Mori na The Silkworm zmenil vydavateľ, pretože ho považoval za neatraktívny. Bombyx mori by napovedal, že skutočný autor rukopisu je zároveň vrah. Hodvábnik evokuje iba svet kníh a teda nevyužíva potenciál pôvodného názvu.
Career of Evil (2015), V službách zla je v podstate mainstreamový, neproblémový názov. Odkazuje na troch možných vrahov, ktorý žijú svoj život páchaním zločinov. Naproti tomu Lethal White (2016), v slovenskom preklade Smrtiaca biela, je slovnou hračkou s potenciálom. Kým Smrtiaca biela odkazuje na jed, ktorým bol zabitý minister, originálny názov Lethal white odkazuje na vrodený, poruchový syndróm u koní. A biely kôň, namaľovaný na obraze, trpiaci týmto syndrómom, je kľúčom k vyriešeniu prípadu. Autorom obrazu je Stubbs, dielo má vysokú cenu na trhu s umením, čo je v knihe hlavným motívom vraždy, pretože rodina nepozná skutočnú hodnotu obrazu, ale vrah áno.
Troubled Blood (2020), Búrlivá krv tiež pôsobí ako bezproblémový názov, no v origináli môžeme hľadať aj význam „znečistená krv“, čo by odkazovalo na drogy a jedy. Interpretácia názvu nás v tomto zmysle dovedie k vrahyni, ktorou je travička.
Názov The Ink Black Heart (2022), Atramentovovočierne srdce metaforicky poukazuje skôr na bezcharakternosť vraha, ktorý svojím písaním na internete, osočovaním a šikanovaním, otrávi svoju osobnosť a začne kvôli pocitu kontroly, ktorý získal vo virtuálnom svete, vraždiť. Názov korešponduje s animovaným filmom i počítačovou hrou, ktoré sú súčasťou príbehu a predstavuje sieť všetkých podozrivých, čím nás k hľadaniu vraha nepriblíži.
Román Vodný hrob sa považuje za najlepší z knižnej série a má aj najpremyslenejší názov. Running Grave (2023), v slovenskom preklade ako Vodný hrob (2024) a v českom ako Hladový hrob (2025), je nejednoznačnou slovnou hračkou. „Running“ znamená „bežiaci“, ale aj „tečúci“, čo by skôr zodpovedalo predstave vody, ktorú zachytáva slovenský preklad. Český preklad pracuje so slovom „hlad“, ktorý môže vzdialene pripomenúť aj hladinu ako vodnú plochu. Oba názvy ponúkajú dosť odlišné predstavy, s ktorými pracuje detektívny príbeh. Vodný hrob v názve skrýva pátranie po zmiznutí dcéry vodcu sekty, ktorá sa vraj ako dieťa utopila v mori. V priebehu rokov sa stala súčasťou kultu a Univerzálna humanitná cirkev ju uctieva ako Utopenú prorokyňu. Cormoran Strike a Robin Ellacottová, detektívne duo, považuje rozriešenie jej smrti za kľúčové pre celý prípad, pretože odhalenie falošnej dogmy by pomohlo rozložiť celú sektu, ktorá je zapletená do trestnej činnosti.
Hladový hrob vyznieva temnejšie, pretože pôsobí ako metafora pre nenásytné miesto posledného odpočinku, no zároveň – na rozdiel od slovenského prekladu – prezrádza pointu celej detektívky. Ostatky hľadaného dieťaťa zjedli prasatá na farme, ktorá patrí sekte. Utopenie v mori bolo len zinscenované, aby si vrahovia zaistili alibi. Kým v originálnom názve sú ukryté obe možnosti („running grave“ evokuje tečúci prúd vody, ale v prenesenom zmysle môže odkazovať aj na bežiace prasatá), preklady si podržali iba časť odkazu. V pôvodnom názve je zašifrovaná podstata celého detektívneho príbehu, pretože ak zistíte skutočné miesto hrobu malej Taj – jü, ktoré uniká jednoznačným vysvetleniam, odhalíte aj ústrednú vraždu. Slovenský preklad názvu ponúka počiatočnú pozíciu príbehu, verziu, že sa Taj – jü utopila v mori. Český preklad, naopak, prezrádza rozuzlenie príbehu – Taj – jü po vražde rozsekali na kúsky, ktoré pohodili prasatám.
Názov v origináli je efektný, ale aj efektívny, v podstate je to detektívka v dvoch slovách. J. K. Rowlingová hrá nebezpečnú hru, okrem falošných stôp ponúka v názve rovno riešenie hádanky. Pri ostatných názvoch detektívnej série to tak nebolo, aj keď sme v niektorých z nich mohli nájsť stopy, ktoré by pri správnej interpretácii viedli k rozlúšteniu príbehu. Brutalitu vrážd v jej detektívnych románoch, ktoré sme spomínali v súvislosti s názvami, vyvažuje vzťah ústrednej dvojice detektívov Cormorana Strika a Robin Elacottovej, ktorý je založený na vzájomnej úcte, rešpekte a starostlivosti. Nie sú si istí, čo k sebe vzájomne cítia, ale ak by to bola vášnivá láska, dávno by sa prejavila. Je to skôr opatrné obchádzanie sa dvoch zlomených ľudí, Strika ako vojnového veterána a Robin ako obete znásilnenia a pokusu o vraždu. Obaja predstavujú pól spravodlivosti, zločin bez ohľadu na to, aký bol temný a premyslený, ich zásluhou neodvratne smeruje k trestu.

Laura Kladeková (1985), pôsobí na Filozofickom ústave SAV. Študovala filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na FF PU v Prešove a obhájila doktorát z literárnej vedy na UPJŠ v Košiciach. Je autorkou a redaktorkou internetového časopisu Kabinet pre literatúru a kultúru.






