na tému – Stránka 2 – Knihy na dosah

Jakub Drábik: Ako sa mali slovenské ženy počas druhej svetovej vojny

V posledných dekádach sa v profesionálnej historiografii konečne výraznejšie zvýšila intenzita diskusie o postavení žien v rámci fašistických režimov. Na tento trend, aj keď trochu s oneskorením, nadviazala aj slovenská historiografia. Postaveniu žien vo vojnovej slovenskej republike sa venujú dve prezentované knihy dvoch významných slovenských historičiek: Strážkyne rodinných kozubov? od Evy Škorvánkovej a Ľudácka prevýchova Maríny Zavackej. Problematike žien

Jakub Drábik: Súčasné krízy pohľadom slovenských vedcov a vedkýň

Slovenská historická veda a archeológia neustále dokazujú, že majú čo povedať aj k aktuálnemu vývoju a súčasným krízam. Krízy ako epidémie či zmeny klímy nie sú totiž ničím novým a ľudstvo sa s nimi muselo vyrovnávať prakticky počas celej svojej existencie. Obe výrazne ovplyvnili vývoj starých civilizácií a neraz spôsobili ich kolaps. Dve knihy, z ktorých jedna sa zameriava

Martina Buzinkaiová: We should all be a feminist…

Nasledujúce knihy troch slovenských autoriek stvárňujú ženskú skúsenosť, ktorá sa spája so špecifickými problémami: so ženskou telesnosťou a sexualitou, s materstvom, pôrodom, úsilím vyrovnať sa s preddefinovanou rolou ženy (matky, manželky a milenky). Hoci texty tematizujú rovnaké problémy, pristupujú k nim rôzne; kým v niektorých prózach dominuje ostrá revolta (voči rodovým stereotypom, mužom), v iných dostáva väčší priestor vnútorný

Jakub Drábik: Dve generácie slovenských historikov o Jozefovi Tisovi

V októbri 2022 sa v obci Varín uskutočnilo referendum o premenovaní Ulice Dr. Jozefa Tisu. Aj keď bolo pre nízku účasť nakoniec neplatné, viac ako 1000 občanov obce hlasovalo za to, aby ulica naďalej niesla meno vojnového zločinca. Celá aféra ukazuje, že o našich dejinách stále nevieme dosť, že v mnohých oblastiach a hlavách stále prevládajú

Alena Brindová: Nádej v slovenskej literatúre

Snažiť sa uchopiť motív nádeje môže byť zradné, lebo jej vyjadrenie je nerovnorodé: upíname sa k nej hľadajúc zmysel života, ale naše želania môžu byť aj prozaickejšie a bližšie každodennosti. Nasledujúce knihy spája estetická pôsobivosť, motívy nádeje sú v nich stíšené a zahalené, ale i emocionálne otvorené a naliehavé. Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov

Dávid Dziak: Knihy dobrých správ pre deti

Ľudstvo momentálne nezažíva svoje najlepšie časy, globálne problémy vplývajú aj na deti, a teda ťažko predpovedať, aký to bude mať v budúcnosti na nich dosah. Aj z toho dôvodu sme sa rozhodli predstaviť také knihy od slovenských autorov, ktoré dávajú nádej. Nádej, že nikdy nie sme sami (Dievčatko so zápalkami); nádej, že raz znovu nájdeme pravé hodnoty (O

Martina Buzinkaiová: V hlavnej úlohe – MATKA

Postava matky bola v umení často zobrazovaná ako starostlivá, zodpovedná, obetavá a láskavá žena, ktorá materstvo vnímala ako najšťastnejšie obdobie svojho života. Idealizovaný obraz matky a materstva však časom prešiel nevyhnutnou demýtizáciou a problematizáciou, v ktorej pokračuje aj súčasná slovenská literatúra. Matky v nasledujúcich troch knihách spája to, že sú ústredným problémom rozprávania a svojím (ne)konaním zásadným spôsobom ovplyvňujú svojich najbližších.

Martina Buzinkaiová: O nevyhnutnosti starnutia

Problematika starnutia a staroby je v nasledujúcich prózach vnímaná vo viacerých rovinách: na jednej strane je nevyhnutný proces starnutia intímnym problémom, s ktorým sa musia postavy vyrovnať, na druhej strane prekračuje úzko vymedzený rámec ich života a stáva sa súčasťou verejného diskurzu, v ktorom prevláda odmietavý postoj voči starým ľuďom. V textoch Etely Farkašovej, Jany Juráňovej a Stanislava Rakúsa sa staroba

Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2021 – básnické zázraky

Slovenskú poéziu pre deti a mládež po šiestich rokoch obohatil jeden z najlepších súčasných básnikov pre deti Valentín Šefčík zbierkou štyridsiatich „zázrakov“, ktorá vyšla pod názvom Zázraky. V stimulovaní slovenskej poézie, teda „v hľadaní hviezd“ pokračuje vydavateľstvo Perfekt, a to druhým ročníkom súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti a násťročných, z ktorej vzišiel

Martina Buzinkaiová: Keď rodičia zlyhávajú

Rodina má v slovenskej literatúre od knihy ku knihe rôzne podoby, spoločným znakom však zostáva pomerne časté vedomie deficitu, ktorý je dôsledkom absencie jedného rodiča, rodiny ako celku alebo jednej zo základných funkcií rodiny ako sociálnej skupiny. Nasledujúce knihy spájajú postavy rodičov, ktorí vo svojich rolách z mnohých príčin zlyhávajú, čím priamo alebo nepriamo ovplyvňujú i vlastné