TVOJA Keď spieva strom a sype dolu bozky, košatím sa ti. Slnkom vyfarbená, čo mi dal otec do vena, aby som bola za krásnu. Keď spieva lúka koscovi v rukách, som krídla. Zo smiechu mamy som vyrástla do oblín ktorými ťa vábim, skúšam Keď prší vtákom do očí a mokne voda v studni, prisúď mi mená hniezd jaskýň a mušlí.
Ako malou vecou pohnúť veci veľké Pred zreničkami sovy môžu rásť alebo tancovať stromy, môžu horieť lesy a v lome mlieť skaly, pútnici sa môžu modliť pred krížom a chlapi deliť na honcov a strelcov, ale len myš pohne tou tvárou, len myš zdvihne sovu a pustí ju v let. Lekcia z poetiky Stromy pod skalnou stenou hučia ako
Preložila Ivana Kupková: * * * niekto predsa len bol v tomto dome soľ a vôňa dymu opatrné stopy vlasov aké mávajú iba anjeli alebo čierne stareny alebo ešte ktosi ku komu už nesiaha pamäť pokrčená ako tváre bohom zabudnutých žien a predsa je teplo a útulne v tomto dome strecha leží na tebe
Vinná som bola len do včera Nevrátim sa už viac rovnaká tam kde predtým Keď sám k sebe prichádzaš tak sa neodmietni! Nikto zo včera na mňa v spálni nečaká Nečaká v kuchyni V kúpeľni Na záhrade Posledná večera Ale niekto pri odchode zhasne Koho teraz obviním a z čoho vlastne? Je po záhade
Minieme sa raz Minieme sa raz. Okolo našich uprataných stolov, podláh, utretých obrazov, na ktorých je leto, kolotoče, detský plač, opustené stromy, dážď, dážď, dážď, aj vypískané pľúca. Minieme sa raz na stanici, ktorá ma kedysi objala tak silno, že bolo jasné – tu sa dá zomrieť bez výčitiek, ako bez vyhrnutého goliera, lebo
BALANST sneh pevné skupenstvo vody a vody a ja si vysvetlím citový chlad lenže niekde inde v inej dimenzii v inom rozpoložení v inom hnutí mysle ten istý sneh na tom istom mieste bude znamenať kryštalizáciu spevnenie a sformovanie citov a emócií biela farba a nebeský pôvod čistota vzťahu a duchovná rovina kontrola vášní a emócií zasnežené zimné mesiace vyvrcholenie a dovŕšenie pokoj,
I. & na mesto sneží & sneží, biely pád dopadá na tvoje dlane v meste sneží & sneží, duša nepovstane, autobus neodíde, nikto nič nezmešká hrdlá továrenských cigariet vyfukujú svoj vznešený rozkošnícky dym do ružovo belasej nahoty prázdneho neba & v meste sneží & sneží ... všetko zapadne samo do seba ... & hlavne
Dvojkrídle okno Keď som bola v Nepále, cestovala som vlakom na takej otvorenej plošine. Navážal sa tam do mňa jeden chlap, obťažoval ma. Nebolo mi to jedno, ohradila som sa. Ohradila som sa dôrazne. Muž zabalansoval, stratil rovnováhu a prepadol cez okraj vagóna do otvoreného terénu. Nikto si nič nevšimol. Na najbližšej stanici som
Sedíme tu všetci chrbtom k sebe. Aj stromy niekam ušli už. Vezieš sa a tak to tak neber, že za nevestu pôjde muž. Platím si pri vás, slečna, všimné. Keď zbadáte sa, budete pri mne. ........ Na špičkách vyberám z poličky celkom vrchnej krížik a stromček, vianočný fádny mráz. Keď smútok v kúpelke naozaj zo mňa spŕchne – viem,