(výber z knihy)

#uroboros

Prvý list Korinťanom znie ako báseň od Válka
láska je trpezlivá, nevystatuje sa, nemyslí na zlé
správa sa nesebecky, je čistá ako plexisklo

Válek vedel svoje
ten, kto ľúbil, sklamal sa a ten kto sklamal, ľúbi
sebectvo prosto k vyšším citom patrí

prehodnocujem Válka
(asi)milujem sa v tebe
(asi)miluješ sa vo mne
náš vzťah je symbiotický v reciprocite
som koniec skladačky, napájaš na mňa nový začiatok – domino – uroboros

#kópia

každý okamih sa opakuje
všetko ti pripadá ako pásová výroba
naše telá sú rovnobežky, kolmo pokosená tráva

poznávam ťa po hmate – body memory
si ako úder kladiva v strede dňa
hrom v strede noci – spôsobuješ akútnu bolesť hlavy

opieraš ma o zábradlie
máš napnutý každý sval
mám napnutý každý sval
si silný jav merateľný seizmografom

a ja? unikám v bezpečí a celku
keď počuť zrnká v presýpacích hodinách
pohybuješ sa klzko v lživých rovinách

sme odraz v zrkadle – ty moja kópia, ja tvoj plagiát

#priznanie

sex poznáš len z jednej strany – je pre teba ulepeným realizmom
skutočné milovanie si nikdy nezažil
si príliš príťažlivý
príliš bohatý
mocný, chladný, citovo neprístupný
si príliš

používaš slová ako „transcendentálny“ a „(onto)logický“
kúpeš sa vo večnej márnivosti, drobné topíš v melanchólii
cítiš sa ako obeť masového mučiteľa – do tej role si sa pasoval sám

sám seba vnímaš ako spasiteľa, doma ťa vyhlásili za martýra
svoju ženu prezentuješ ako rodinu (so clichè)
milenku ako sekretárku s výhodami – zvýšiť jej plat (za „nadčasy“)
bolo na mieste (a nemiestne)

žiješ (polo)život plný gýču a fatálnych omylov
tvoje dni však získavajú hĺbku a akési duchovno
keď ťa navštívi otec, tvoj osobný Immanuel Kant
kazateľ, čo neopustí mesto po zotmení, moralista
garant hodnôt
jeho život bol vždy ucelený, pre druhých by sa rozkrájal
s tvojím (pseudo)životom sa nedá porovnať

sebectvu a večnému odcudzovaniu ťa naučila matka
ak je otec Kant, ona Xantipa – harpya, škodná
jej DNA chceš z kože vytrhnúť
výchovu, do kostí zarytú, vymazať stlačením klávesy delete
miliónkrát za sebou
spomienky na domáci teror stále ťaháš so sebou

na ceste poznania natrafíš na tabule
vpravo pochopenie, vľavo odcudzenie
už si vyberáš alternatívu A
(nebolo to vždy tak)

#chill

ladíš basu, aby si zmenil svet – sľubuješ, že to bude naposledy
si funkčný ako štrikovaný sveter v zime
ktorý na jar rozpárajú a uštrikujú čiapku s brmbolcom
pre tvoju mladšiu sestru na ďalšiu zimu

recykluje sa – je to ekonomický žargón ekológa
(ekologický žargón ekonóma)
stereotypný žargón starého chlapa

ráno pijem kávu (skladám daň genetike)
poobede čaj (daň za patriotizmus)
(a dvadsaťpercentnú daň štátu
z môjho štátneho platu skladám za premiéra minulého volebného obdobia
za toho, kto vládne tento týždeň, nech platia iní)

stav mysle viac neexistuje
neexistujeme my, preč si ty
vzal si so sebou všetkých
premiérov včerajška, prezidentov dneška, kráľov zajtrajška
v Erisede zostaneme sami

nastane utopická anarchia Zlatého veku

#myBlackDayYourHappyHour

utkvelá predstava
na zadnom sedadle
z reprákov Nirvana
basy dunia, okolie lieta
zasa mám devätnásť
život ma obchádza, plynie inde
v žilách mi prúdia dve promile, sedím na vinyle, točí sa dokola

randíme nahlas, trčíme u nás, až kým mi nezídeš z očí
aspoň pre dnešok
zajtra si spomeniem na syntetické peklo uplynulého dňa
v duchu s tebou budem ešte o tretej ráno
keď budeš pozerať finále online hry, ktorej názov tvoria tri písmená

ležíme u vás na pohovke, v lese, pri vode
naši nie sú doma
drtíme playko na gauči
schúlení ako puzzle
pri Black Mirror

budím sa zo sna
ktorý sa nestal
doba pokročila
zrazu sme starí
nudní
ťaží nás stereotyp
doba rýchla, stereotypná
nevidíme, že starneme, lebo stereotyp
stereotyp
každodenný stereotyp
hudba pomalšia
viac nemá denotát, skladajú ju stroje
preto sú dnešné devätnástky také neosobné – neodžili si Nirvanu na zadnom sedadle
nepozerali Black Mirror schúlení ako puzzle, nemuseli sa skrývať pred domácimi
šťastie stojí za to
len, keď je vydreté

Básne pochádzajú z básnickej zbierky #Erised, ktorej vydanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Maja Jackobs Jakúbeková vyštudovala filozofiu a pracuje vo finančnom sektore. Jediným „pojítkom“ medzi jej súčasným životom a hĺbaním nad nekonečnosťou chrústa sa stalo tvorivé písanie. Publikovala vo viacerých časopisoch, zborníkoch a na literárnych portáloch. Za svoj debut #Vykrivenie získala prémiu Literárneho fondu v súťaži Cena Ivana Kraska 2020. Miluje knihy, filozofiu, cestovanie a šport. Môžete ju nájsť v čajovni šermujúc rukami, keď vysvetľuje, prečo je Javert z Bedárov v skutočnosti kladná postava.