chybička
moja mama mala odjakživa rada orchidey
treba im rozumieť hýčkať ich
dom ich je plný
ružové biele so žltým žlté s bielym
no od výmyslu sveta
vravieva Ešči kebi šumňe pahľi ta su dokonale
–
moje obľúbené margarétky pahňu
len s malou chybičkou
jak trojdňové chlapské ponožky
–
hľadám si margarétky so štipcom na nose
hľadám si srdce so štipcom na nose
kamarát môj
ešte chvíľu
–
nebo
rádio zapnuté kdesi u suseda o 3 domy
podvedomá myšlienka
tú melódiu som už počula
na to autobus messenger mikrovlnka zvonček
–
tú melódiu som už zabudla
jej tlkot
–
ona mňa nie
–
Ruah
dych nad vodami nespí
vylieva sa fúka pohýňa žije dýcha tvorí je
–
a túži
–
tu
zdá sa mi
že modlitba je návrat k niekomu
koho poznám odjakživa
a občas úplne neviem či existuje
–
modlitba
je iba návrat tam
kde už som
–
dotyk
biely strom
a zelený sneh
bodkované ľalie
nohy voda žblnk chlad krok kvapky
dvíham prsty klenbu pätu
tráva krok šteklí teplé
polia púť repka a kvapky potu
–
hriva mäkká Aslan prsty zaborím
utekáme ja na jeho
levom chrbte
–
ukryté
soľ a voda
kvapka
tichý pád na zem
–
soľ a pramienok
svätená voda
–
tichý pád na kúsky hliny
soľ zeme
–
vlaha
–
tichá obeta
teplý dážď ešte pred
úsvitom
–
klokanka
tá zástera má hádam 200 kíl
viažem si ju na mašličku okolo krku
ako mlynský kameň na lane
obopne telo a večer mi stŕha prilepené kvapky
–
ako náhrdelník
vešiam si ju nenápadne na krk
nech v tichu lastúry zrodí čo má
hreje a chráni všetkých čo sa pritúlia
obopne telo a večer schovám si do vrecka
všetky nevidené slzy
mamy
–
príťažlivosť
beriem si knihu do balóna
a zopár starých topánok
vidličku a nôž a sneh
chumáč vlasov a otáznik
beriem si hore seba
a ešte kyslé uhorky
aby tam bolo možné
všetko
–
ak bude treba niečo vyhodiť
poviem Ti čo ma ťaží
daruj mi zopár pierok
veď vo dvojici sa krajšie
padá
–
vykradnutá
praskla škrupina a zrnká
sa oddelili
rátam nad plameňom
a vôňa sa pomaly dvíha z mlynčeka
–
viem každý okamih kávového zrniečka
zasial si ho dávno
keď som sa ešte usmievala
ani som nezbadala kedy vyrástlo
napriek
zlodejom
–
a dnes si prišiel
potichu
znova zamknúť…
–
vákuovo zabalená
budem čakať na zaliatie
–
a raz
vydám svoju vôňu
–
tretina
keď sa raz pozrieš hore a
nenájdeš nebo
ozvi sa mi
možnože sa
zmiluje nad dvomi
Mária Oravcová básne vymýšľa asi od prvého ročníka základnej školy, tie použiteľné posledné tri roky. Má štátnicu zo slovenčiny a masmédií, čo však neznamená, že používa iba spisovné slová. Publikovať ešte len začína, hádam nie hneď aj končí. Má rada lesy, kávu, dobrých ľudí a ak treba, aj antidepresíva. Politiku nesleduje.
