Kedy a ako často s dieťatkom čítať
Keď si chceme s dieťaťom čítať, najlepšie bude, ak z toho vytvoríme rutinu (rituál). Všetky malé deti, najmä bábätká potrebujú rutiny. Sú na nich doslova závislé. Keďže nemajú  dostatočne rozvinutú schopnosť orientovať sa v čase, potrebujú denne zažívať skúsenosť,  že sa príjemné veci budú pravidelne opakovať a to im pomáha získavať vnútornú (základnú) istotu. Učia sa predvídať, čo sa bude diať a orientovať sa v čase. Budujú si tak vzťah k najbližším ľuďom vo svojom okolí (opatrujúcej osobe/osobám) a vytvára sa tzv. vzťahová väzba. Táto väzba je pre malé dieťa veľmi dôležitá a jej kvalita má podstatný vplyv na celý ďalší život dieťaťa.

Medzi rutiny ktoré dieťaťu vytvoríme môžeme zaradiť aj „čítanie“.

Je na každom rodičovi a dieťati, aby si sami vybrali čas, miesto aj spôsob, ktorý im dvom najlepšie vyhovuje. Neexistuje na to presný návod. Najpraktickejšie je, ak „čítanie“ bude súčasťou aktivity, ktorú denne nevyhnutne robíme a opakuje sa v určitom čase.

Takými dennými aktivitami sú napríklad:

  • Cestovanie v aute – výlet, odvoz do škôlky a knižka, ktorá je k dispozícii v aute (je potrebné ju pravidelne obmieňať). So staršími škôlkarmi sa môžeme hrať hru na písmenká – Kto prvý nájde písmenko “B“ pri výhľade z okna auta.
  • Niekedy dlhé a nudné čakanie v čakárni u lekára, na chodbe úradu – dieťa si môže ráno samo zbaliť vhodnú knižku alebo časopis.
  • Nakupovanie – dieťa nám môže „prečítať“ obrázky z obalov tovaru, ktorý máme v košíku, prípadne „číta“ nákupný zoznam, ktorý sme si doma vytvorili, buď z tlačenej abecedy alebo z vystrihnutých obrázkov časopisov.
  • Varenie – všetky malé deti radi „pomáhajú“ mamke pri varení. Môžeme ich poprosiť, aby nám po spoločnom hlasnom čítaní receptu priniesli suroviny potrebné k vareniu, staršie deti nám už vedia „prečítať“ koľko surovín potrebujeme.
  • Listy a pohľadnice – požiadajte svoju rodinu, prípadne známych, aby občas poslali vášmu dieťaťu list alebo pohľadnicu. V čase, keď my budeme čítať výpisy z bánk a úradov, si dieťa môže „čítať“ svoju korešpondenciu. Povzbuďme ho k tomu, aby aj ono nakreslilo alebo „napísalo“ pohľadnicu späť. Dieťa sa pri tejto príležitosti dozvie, čo je to adresa, kam je ju potrebné napísať. Potom môžeme ísť spoločne na poštu a pohľadnicu poslať. Staršie dieťa už môže spolu s nami napísať krátky email alebo SMS.
  • Upratovanie – je výborné, ak dieťa zapojíme do spoločnej práce. Deti si všetko všímajú a skúmajú aj detaily. Určite ich zaujmú obrázky a symboly na obaloch čistiacich prostriedkov. Využime situáciu a pýtajme sa dieťaťa, čo na obrázku vidí, čo si o ňom myslí, nech ho skúsi „prečítať“. Spoločná práca nás bude hneď viac baviť. Prípadne nám môže dieťatko „čítať“ zo svojej obľúbenej knižky.
  • Samostatné čítanie – je veľmi dôležité dieťaťu umožniť, aby malo v dennom režime vždy chvíľku, keď si môže samostatne prezerať knižky a detské časopisy. Čas je potrebné múdro rozvrhnúť medzi hru, televíziu, čítanie, prípadne počítač.

S malým dieťatkom čítajme nahlas, maximálne niekoľko minút. Riadime sa jeho záujmom. Neprekáža, ak dieťa po chvíľke stratí o čítanie záujem. Nie je cieľom prečítať príbeh (stranu) do konca. Tak ako bude dieťatko rásť, bude vyzrievať aj  jeho pozornosť, ktorá sa bude predlžovať. Teraz je najdôležitejšie to, že si dieťa zvyká na spoločné pravidelné čítanie a my mu vytvárame rutinu, počas ktorej sa s nami cíti príjemne. Neskôr si čítanie v rámci rutiny bude vyžadovať samé a neskôr prejde k samostatnému čítaniu. Podstatné je, že mu z čítania postupne urobíme jeho potrebu, návyk. A to je to, čo sme chceli dosiahnuť.

Najdôležitejšia zásada pre rodičov detí:
MAJTE KNIŽKY VŽDY V DOSAHU DETÍ.

Čítateľský kútik
V každom, aj v tom najmenšom byte sa dá pre dieťa vytvoriť útulné miesto, kde sa dieťa môže v pokoji venovať knihám. Ako a kam knihy uložíme je už na našej a detskej fantázii. Určite by však mali byť knižky v dosahu dieťaťa, nie vyššie ako sú oči dieťaťa keď stojí. Miesto na čítanie by malo mať pohodlné sedenie (tulivak) a dobré osvetlenie. Čím menšie dieťa máme, tým menej predmetov by malo v kútiku byť, inak hrozí, že bude dieťa zahltené, nebude sa vedieť zamerať a ponoriť do činnosti – čítania. Pri výbere kníh nám poskytne veľa inšpirácií knižnica, prípadne kníhkupectvo, či internet.

Aby sme dieťa podporili v tvorivosti, povzbudzujme ho v tvorbe jeho vlastných výtvorov, projektov, urobme spolu s ním  výstavku, či prezentáciu.

Dávame mu tým možnosť pochváliť sa najbližším, alebo kamarátom a rozvíjame jeho schopnosť komunikácie, prezentácie svojich nápadov, podporujeme jeho sebahodnotu a sebavedomie. Dieťa týmto získava pocit vlastnej hodnoty, kompetencie, buduje si s nami vzťah a motivujeme ho k práci na sebe. Všetky tieto schopnosti neskôr zužitkuje v škole a v pracovnom živote. Pripravujeme ho takto na reálny život v ľudskej spoločnosti, ktorej súčasťou je už dnes. Základy ranej gramotnosti získava úplne prirodzene a nenásilnou formou.

Nepremárnime vzácny čas, ktorý máme na spoločné aktivity a budovanie si vzťahu s dieťaťom. Ten čas sa nám už nikdy nevráti!

Renáta Kišová (1975) je špeciálna pedagogička, matka troch detí. Študovala teológiu a učiteľstvo na TF UK v Bratislave neskôr inšpirovaná  príbehom jej vlastného dieťaťa sa pustila do štúdia špeciálnej pedagogiky. Pôsobila ako učiteľka, vychovávateľka, poradkyňa včasnej intervencie. V súčasnosti sa venuje špeciálnej pedagogike – deťom a dospelým. Rada číta, píše a miluje umenie.