V súčasnej slovenskej literatúre nájdeme širokú škálu prozaických diel určených čitateľkám. Typicky intencionálne, ženské romány špecifických funkcií (ktorú podľa Petra Libu definujú základné funkcie ako prístupnosť – byť vyjadrovateľom univerzálneho čitateľa, zábavnosť – prezentuje ju kategória dejovosti a pútavosti, poučnosť – zábavne poúčať a poučením zabávať a senzibilnosť – t. j. vzrušivosť ako element textovej organizácie diela a recepčného procesu) predstavujú diela autoriek ako Táňa Keleová-Vasilková, Petra Nagyová-Džerengová, Mária Hamzová, Katarína Gillerová, Helena Boková a iné, publikujúce prevažne vo vydavateľstve Motýľ. Na internetovej stránke vydavateľstva nájdeme definíciu Motýľa ako moderného dynamického vydavateľstva, ktoré sa flexibilne prispôsobuje vkusu čitateľov a reaguje na trendy a výzvy súčasnosti. V minulosti pod značkou MOTÝĽA vychádzala aj edícia Skvosty svetovej literatúry, kuchárske knihy, športová literatúra a literatúra o životnom štýle, v súčasnosti sa vydavateľstvo profiluje najmä na ženskú literatúru od slovenských autorov, ale prekladá aj úspešné tituly z mnohých oblastí. Ďalší typ predstavuje tzv. trendy literatúra, ktorú literárny vedec Vladimír Barborík charakterizuje takto: „Súčasťou marketingu je prezentácia autora, utváranie jeho identity (napr. ako rebela, ktorý prerástol zatuchnutú provinciu, ako značky…) alebo naopak jej utajovanie. Tvorcovia tejto literatúry však zároveň zdôrazňujú vlastnú odlišnosť od východiskového, nekomplikovane populárneho typu produkcie – väčšiu šikovnosť, schopnosť reflexie, nadhľad, gramotnosť. Ponúkajú zároveň šampón aj kondicionér, teda zábavu i umenie v jednom.“ (Barborík, 2007, s. 15). Zo ženských autoriek do tejto skupiny môžeme tiež zaradiť napr. Evu Urbaníkovú alebo Silviu Bystričanovú. Umeleckú literatúru zastupujú autorky ako napríklad Monika Kompaníková, Ivana Dobrakovová, Jana Beňová či Jana Bodnárová.

Na slovenskom knižnom trhu dominujú v súčasnosti ženské romány. Ak vychádzame zo Správy o slovenskom knižnom trhu v roku 2014, zistíme, že najpredávanejšie nie sú preklady zahraničnej literatúry, ale populárna je predovšetkým pôvodná domáca tvorba, ktorá i v oblasti beletrie predstavuje väčšinu.

Najznámejšie a najpredávanejšie zástupkyne slovenskej „trendy“, populárnej literatúry pochádzajú práve z vydavateľstva či dokonca priamo z pera Evy (Evity) Urbaníkovej.

Eva Urbaníková je slovenská novinárka, spisovateľka a moderátorka rozhlasových a a televíznych relácií. Vyštudovala žurnalistiku a ako redaktorka začínala v ženskom magazíne Eva, kde sa i dostala k písaniu kníh. Jej prvá kniha, bestseller Všetko alebo nič, bola vydaná ako príloha tohto časopisu. Ďalšie knihy už vyšli Urbaníkovej vo vydavateľstve Evitapress, ktoré založila v roku 2007. Medzi jej najznámejšie diela patria Stalo sa mi všetko, Všetko alebo nič: Príbeh pokračuje, Svet mi je dlžný a Príliš osobná známosť, ktoré mali úspech aj v Čechách. V ankete internetového kníhkupectva Martinus.sk sa Eva Urbaníková stala najobľúbenejšou slovenskou autorkou za rok 2009. V sieti kníhkupectiev Panta Rhei bola v roku 2010 najpredávanejšou slovenskou spisovateľkou a jej kniha Svet mi je dlžný sa stala najpopulárnejším slovenským titulom roka 2010. To, že Urbaníkovú možno vnímať predovšetkým ako podnikateľku, dokazuje aj jej snaha o expanziu v posledných rokoch, najmä prostredníctvom magazínu Evita či opäť mimoriadne úspešného filmu nakrúteného podľa jej debutu Všetko alebo nič (2017). O podnikateľskom zameraní jej tvorby svedčia i kauzy nevyplatených honorárov spisovateľom vo vlastnom vydavateľstve, ktorým musela Evita čeliť minulý rok.

Pri výskume autorkinej tvorby sa zameriam na tri najpopulárnejšie diela autorky: Všetko alebo Nič, Príliš osobná známosťSvet mi je dlžný, na materiáli ktorých si ukážeme znaky slovenskej ženskej populárnej literatúry.

V súlade s charakteristikou žánru ženských románov sú v centre všetkých troch diel vzťahy protagonistiek a ich osudových mužov. Milostné príbehy a dobrodružstvá sa svojou intenzitou a priebehom vyznačujú nezvyčajnosťou, originalitou, senzačnosťou, dramatickosťou, vystupujú z rámca stereotypného a nudného každodenného života, čím si ľahko získavajú príjemcov. Texty sa čítajú hlavne ako ľahké a zábavné trávenie voľného času, súčasne však plnia náhradnú funkciu úniku z reality stereotypného života a stotožnenia sa s ideálnymi, fungujúcimi vzťahmi, vďaka ktorým sa čitateľkám dostáva aj emocionálneho naplnenia. Centrálne ženské postavy predstavujú isté typy: mladé, nezávislé, emancipované ženy súčasnosti, ktoré žijú v hlavnom meste, sú až nadmieru kariérne úspešné, no poznačené nefungujúcimi partnerskými vzťahmi. Tie sú však v ich životoch prioritné, dávajú im naplnenie a zmysel. „Tam, za tým stolom, sa môj život celkom prirodzene zlomil na dve polovice. Na tú pred Marekom a na tú s Marekom“ (Urbaníková, 2010, s. 70). Napriek dejovej a postavovej jedinečnosti, v daných textoch dochádza k vytváraniu schémy a stereotypu, čo je typické pre žánre populárnej literatúry.

Linda z diela Všetko alebo nič má dvadsaťsedem rokov, dcéru z predchádzajúceho manželstva a vlastní úspešný antikvariát v centre mesta, kde organizuje rôzne významné spoločenské akcie, a do ktorého kupuje knihy výlučne z Londýna. Bezmenná protagonistka z diela Príliš osobná známosť je zrelou, vyrovnanou tridsiatničkou, ktorá pracuje v personálnej agentúre, kde spozná aj svojho partnera a osudového muža Mareka. Preňho a jeho dcéru sa stáva náhradou mŕtvej manželky a matky. Denisa z románu Svet mi je dlžný má tridsaťdva rokov, povolaním je produkčnou pracujúcou v televízii, kde sa stretáva so slávnymi ľuďmi, čím si kompenzuje svoj nenaplnený sen – stať sa herečkou.

Ak ženská postava nie je poznačená z detstva alebo predchádzajúceho života (čím sa stáva charakterovo osobitou, ako napríklad Denisa kvôli zlému vzťahu s otcom, komplexom z račkovania a vlastnou nezrelosťou), tak trpia osobnostným defektom mužské postavy. V plnohodnotných vzťahoch im bráni minulosť, rozvod či smrť predchádzajúcej manželky – spomenúť možno Mareka z diela Príliš osobná známosť, Ženatého z románu Svet mi je dlžný, a Jakuba z debutu Všetko alebo nič.

K naplneniu a vyvrcholeniu všetkých vzťahov dochádza v sexuálnej oblasti, ktorá je autorkou modelovaná ako spojenie, pri ktorom sa definitívne vytvárajú a potvrdzujú väzby a postavy sú už potom vo vzťahoch. Tvarovanie sexuality je vo všetkých knihách veľmi detailné, naturalistické, čo môžeme chápať ako postup populárnej literatúry, úsilie autorky silno zmyslovo a pudovo zapôsobiť na čitateľov a zvýšiť ich pozornosť, ktorá by mohla klesať pri monotónnejšom a neživom tvarovaní dialógov: „Viac sa mi páčilo, keď vibroval vo mne, lebo umenie telesnej lásky dokázal dokonale. Ovládal celú Kámasútru a ja som mala po každom milovaní slušnú svalovicu a spotené vlasy, takže som tajne začala chodiť na pilates, aby som bola viac pružná a schopná vykonávať akt lásky v krkolomných polohách“ (Urbaníková, 2010, s. 70).

To, čo dielo vymaňuje len z oblasti ženskej brakovej literatúry či literárneho gýča zameraného na emócie a kreovanej sentimentálne, je spôsob, akým sa Urbaníková pozerá na ženu. Pre autorku protagonistka nie je len bytosťou, ktorú treba predovšetkým emocionálne uspokojiť a ktorá vyhovuje všetkým zaužívaným rodovým stereotypom, ale v jej ponímaní sú všetky postavy moderné, sebavedomé ženy, ktoré sú rovnocenné mužom, vedome alebo podvedome odmietajú akýkoľvek útlak alebo moc, preto väčšinou vo vzťahoch tápu:

– Vieš, prečo sa ťa chlapi boja? –
– Lebo na nich lačno nepozerám a nesúhlasím so všetkým, čo hovoria? –
– Presne preto! –
– Mám sa tváriť, že jediné cudzie slovné spojenie, ktorému rozumiem, je Atkinsonova diéta?
– Pekná, chytrá a sebavedomá baba je odsúdená na život osamote – “ (Urbaníková, 2007, s. 16).

V tomto chápaní autorka svojím postojom a pohľadom na ženu nadväzuje na ideológiu feminizmu. Bell Hooks všeobecne definuje feminizmus ako hnutie, ktorého cieľom je skoncovať so sexizmom, sexistickým vykorisťovaním, útlakom a patriarchátom. Sexizmom sa rozumie diskriminácia podľa pohlavia, najmä žien, ale takisto i orientácia na sex, zdôrazňovanie sexuality. Z hľadiska feminizmu je dôležitý predovšetkým prvý význam, podľa ktorého sa podradené postavenie žien založené na sexizme má nahradiť rovnosťou, keďže využívanie sexuálnych motívov v dielach ženskej lektúry súvisí aj so skúsenosťou postavy, pri ktorej dozrieva a prijíma i túto stránku svojej rôznorodej ženskej osobnosti.

V tejto súvislosti sú pre feminizmus dôležité a kľúčové termíny sebauvedomovanie (self-awareness) a prebúdzanie vedomia, preto sa do centra feministickej ideológie dostáva ženská skúsenosť, pri ktorej žena dozrieva, uvedomuje si svoje ženstvo, hodnotu a rovnosť s mužmi. Časté sú i (kvázi)autobiografické prvky v texte. Hlas autorky, ukrytý v protagonistke, ktorá sa takto usiluje o literárne stvárnenie svojej skúsenosti, sa stáva hlasom žien všeobecne. Môžeme to vidieť i v dielach Evity Urbaníkovej, keďže skoro vo všetkých modeluje tému rozvodu, rozpadu vzťahu a výchovy detí bez muža, čím si sama prešla a čo ju podľa jej vlastných slov posilnilo a zmenilo. Ako príklad uvádzam citáciu z rozhovoru s autorkou, ktorý poskytla v roku 2013 časopisu Nový čas pre ženy: „Keby som denne vstávala s tým, že aké je to ťažké, chodila by som len zamračená. Keď sa nastavíte na to, že to ide, a obklopíte sa naozaj dobrými ľuďmi, tak to pôjde. Ak sa aj niečo v práci stane, síce ma to štve, ale hovorím sebe aj ľuďom, že je to len robota! Takže vstávam s tým, že je to celé fajn, nemáme sa zle, a že aj keď je zle, tak len preto, aby sme si dokázali, že to vieme zvládnuť“.

Autorka sama seba takýmto spôsobom umiestňuje do pozície ženského vzoru a snaží sa, cez podobnú skúsenosť, empatiu a porozumenie ako jedna z mnohých, zaujať svoje čitateľky. Takéto priame oslovenie, apel, môžeme vidieť v texte, napríklad: „Aby som to skrátila. Určite to poznáte. Všetky ste niekedy stáli na križovatke, nohy prilepené k asfaltu, lebo každá cesta má svoje za aj proti. A nevedeli ste kam. Alebo ste možno aj vedeli, ale bola to ťažšia voľba a vy ste už mali plné zuby ťažších volieb, úloh a toho, že niekto od vás niečo chce“ (Urbaníková, 2007, s. 152).

Ďalším dôležitým znakom feministickej literatúry je modelovanie ženskej spolupatričnosti, podpory, spojenectva, sesterstva, keďže len žena žene rozumie najlepšie a spolu takto vytvárajú silnejšiu opozíciu voči patriarchátu mužov. Ideologická solidarita žien rozvracia sexizmus v tom zmysle, že ženy sú si oporou nielen pri zdieľaní  spoločného ťažkého údelu, no súčasne sa svojím spoločným revolučným zapálením snažia o zmenu v spoločnosti. (Watkins, 2010, s. 32 – 38). Tento princíp, hoci len povrchne modelovaný bez presahu do ideológie, je zjavný i v dielach Evity Urbaníkovej. Napríklad Linda z románu Všetko alebo nič má najlepšiu priateľku Vandu, ktorej príbeh autorka rozvíja paralelne s Lindiným; bezmenná protagonistka z románu Príliš osobná známosť má kamarátku Simonu, ktorá si takisto prechádza ťažkým porozvodovým obdobím. Postave navyše pomáha babka, ktorá je jej spojencom, oporou a v závere jej dopomáha k správnemu a zrelému rozhodnutiu. Denisa, tretia hlavná postava, má pevné vzťahy so svojou sestrou a matkou, minimálne rovnako významnými a úspešnými ženami ako ona, ktoré jej pomáhajú a radia.

V slovenskej umeleckej či feministickej literatúre je však téma spojenectva modelovaná inak, ak aj postavy majú silné vzťahy s osobou rovnakého pohlavia, tak zvyčajne nie sú bezproblémové, pričom zvýraznený je tu aspekt dialektiky vzťahov (ako napríklad v textoch Moniky Kompaníkovej či Uršule Kovalyk) a pluralita ich významov a dosahov.

Rosalind Coward, britská novinárka a feministka, uvažuje nad tým, či sú všetky ženské romány i nevyhnutne feministické, keďže sa v nich modeluje vlastná ženská skúsenosť a dochádza k sebauvedomovaniu postavy, alebo sú tieto témy spojené len so sentimentom textu. Prichádza k záveru, že jedno ani druhé sa navzájom nevylučujú, ba naopak, feministická a populárna literatúra sa potrebujú. Za rozhodujúce však považuje: 1. postupy v texte, ako sa vytvára obraz skutočnosti, isté spisovateľské konvencie, 2. hodnotenia literárnej kritiky, ktoré by mali slúžiť ako objektívne ukazovatele hodnoty textu a 3. inštitúciu, ktorá dielo vydáva, vydavateľstvo, jej ideológiu, zameranie, marketing (na Slovensku je takýmto vydavateľstvom orientovaným na feministickú a feminínnu literatúru Aspekt).

Vychádzajúc z týchto znakov, môžeme tvorbu Evity Urbaníkovej definovať ako takú, ktorá má isté súvislosti s filozofiou ženských hnutí, nie je však feministická (čiastočne politická, ideologická).

Vďaka atraktivite ústredných tém vzťahov či súčasnej spoločnosti (napríklad globalizácie – cestovania do rôznych svetových miest: Londýna, New Yorku a i., dopadu hospodárskej krízy na život postáv, nezamestnanosti, príhod so známymi osobnosťami, slovenskými celebritami, brandizmu – motívov značkového tovaru), živému, hovorovému jazyku, vtipu a prvoplánovej irónii patrí tvorba Evity Urbaníkovej do populárnej literatúry a kultúry, ktorá je zameraná na kategóriu čitateľa. Potvrdzuje to i zaujímavý dizajn kníh, na prednej stránke ktorých sú kreslené profily žien v žiarivých, typických ženských farbách ako ružová, fialová, žltá, nechýba ani zvýraznené písmo a výstižná citácia z textu alebo hlavná myšlienka, reklama, marketing knihy ako napríklad: Šťavnatý príbeh mladej ženy, ktorá chce byť šťastná. Za každú cenu, Drzo a bez servítky o vzťahoch, ktoré nám valcujú zmysly či Keď láska bolí, treba ju liečiť. Nie od nej utekať. Evita všetky svoje diela vydáva ako paperbacky, teda knihy relatívne lacné a dostupné čo najväčšiemu počtu čitateľov.

Týmto opakujúcim sa spôsobom vydávania vlastných kníh sa Evite Urbaníkovej podarilo vytvoriť o sebe svojský, osobitý obraz modernej ženy, ktorá je síce poznačená minulosťou, no o to je silnejšia v prítomnosti, preto sa už ako zrelá žena realizuje mnohorakým spôsobom (ako spisovateľka, žurnalistka, moderátorka) a neváha toto svoje „posolstvo“ posúvať ďalej cez vlastné vydavateľstvo. Cezeň vydáva nielen svoje texty, ale i diela iných spisovateliek, ktoré píšu „príbehy, ktoré napísal sám život“ (ako znie motto vydavateľstva Evitapress), spojené s vlastnou skúsenosťou v modernej multikultúrnej spoločnosti. Ide v nich hlavne o zaujímavý príbeh žien zo súčasnej spoločnosti. Vďaka tomuto si ženská čitateľka nielen oddýchne vo fiktívnom, emocionálne nabitom svete, ale súčasne sa dozvie i veľa zaujímavých vecí z moderného globalizovaného prostredia.

Diela autoriek vychádzajú vo viacerých edíciách ako napríklad evitovky, svetovky (preklady ženských románov), srdcovky (ľúbostná literatúra), detektívky alebo eviteenky (pre tínedžerky). Knihy sa takto stávajú tovarom, ktorý treba predať, preto musí byť čo najatraktívnejší a jeho ponuka čo najširšia. Marketingu pomáhajú i televízne spoty zamerané na hlavnú cieľovú skupinu – na ženy, ktoré rady čítajú skutočné príbehy iných slovenských žien napísané moderným jazykom.

Evita pre svoje čitateľky vytvorila i vlastný Evita klub, o ktorého členky sa príkladne stará. Je definovaný ako fanklub milovníčok (a milovníkov) kníh vydavateľstva Evitapress. Za svoju vernosť čitateľky môžu získať knihy za najvýhodnejšie ceny, súťažiť o raňajky s Evitou, zúčastniť sa nakrúcania filmu podľa knižnej predlohy Všetko alebo nič, dostanú osobné pozvánky na krsty kníh a autogramiády a navyše získajú garantovaný prístup k limitovaným edíciám kníh.

Evita Urbaníková neostala však len pri knihách a vlastnom vydavateľstve. Fenomén, ktorý sa spája s jej menom, sa už naplno odrazil v časopise. Je šéfredaktorkou mesačníka pre ženy, ktorý takisto nesie jej meno, Evita. Ten je zameraný na mladé ženy od veku 25+ a oproti iným ženským magazínom je lacnejší, teda i dostupnejší, má viac strán a prináša čitateľsky atraktívne témy, módne strany, rozhovory so známymi osobnosťami a konkretizuje tabu problémy. Hlavnou myšlienkou projektu je, že v pozadí je príbeh silnej ženy, ktorá to (asi ako každá iná) nemala vždy ľahké, no popri rodine dokázala vybudovať knižné vydavateľstvo a uspieť na trhu, preto je tu prezentovaná ako silný a reálny vzor hodný nasledovania, o čom svedčia i názvy rubrík ako Exkluzívny rozhovor od Evity, Buďme krajšie s Evitou, Buďme úspešnejšie s Evitou, Jedzme lepšie s Evitou. V úplnom závere časopisu nájdeme rubriku Pýtajte sa Evity, ktorá číta všetky maily. Vy sa môžete spýtať, na čo chcete a Evita vám poradí ako priateľka či terapeutka, prípadne vám pošle podpis.

Presah do mediálnej oblasti sa odohral aj v rozhlasovom vysielaní. Evita má v najpočúvanejšom slovenskom rozhlase v nedeľu doobeda vlastnú publicistickú reláciu s názvom Všetko, čo som vždy chcela vedieť, kde spovedá známe osobnosti, ktoré svojou podporou zvyšujú i úspech autorky. Opomenúť určite nemožno filmové spracovanie jej debutu Všetko alebo nič, ktoré sa zaradilo medzi najnavštevovanejšie filmové predstavenia na Slovensku v minulom roku.

V závere môžeme konštatovať, že Evita Urbaníková sa stala na slovenskom knižnom trhu ženskej literatúry skutočným fenoménom presahujúcim do kultúrnej oblasti, čím sa stáva slovenskou celebritou. Otázkou však ostáva, do akej miery sú jej pohľad a reflexia súčasnej ženy skutočne reálne a plnohodnotné, či autorka svojím spôsobom nevytvára len akési simulakrum obrazu ženy a či feminizmus jej diel nie je len obmedzený, lifestylový a popularizačný. V oblasti populárnej literatúry je však jej pozícia pevná, čo dokazuje i široký presah v mediálnej a kultúrnej oblasti. Písať evitovky sa totiž stáva módnym trendom mladých, úspešných a sebavedomých žien.

Literatúra:

  • Barborík, V.: Slovenská próza v roku 2005. Produkcia – tendencie – diela. In: Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2006, red. Ľ. Somolayová. Bratislava: ARS POETICA & Ateliér Pluto, 2007, s. 15.
  • Bujnicka, M.: heslo Romans. In: Słownik literatury popularnej, red. T. Żabski. Wrocław: Wydawnictwo Uniwersytetu Wrocławskiego, 2006, s. 535 – 544.
  • Coward, R.: Jsou ženské romány feministické romány. In: Ženská literárni tradice a hledání identit, red. L. Oates-Indruchová. Praha: Sociologické nakladateství, 2007, s. 54 – 74.
  • Hooks, B.: Feminizmus do vrecka. Bratislava: Aspekt, 2013, s. 158.
  • Liba, P.: Kontexty populárnej literatúry. Bratislava: Tatran, 1981, s. 29.
  • Zierkiewicz, E.: Prasa kobieca versus pisma feministiczne. In: Kobiety w kulturze popularnej, red. E. Zierkiewicz, I. Kowalczyk, Wrocław: Konsola, 2002, s. 140.

Stanislava Sivčová vyštudovala slovenský jazyk a anglický jazyk, ktorý momentálne aj vyučuje na gymnáziu. Popritom na doktorandskom stupni študuje literárnu vedu. Venuje sa predovšetkým súčasnej slovenskej próze a metódam a teórii populárnej literatúry a kultúry, okrajovo tiež literárnej kritike.