Home-Tag: literárna kaviareň

Na svet prichádza knižný eastern pre tvrdé povahy

Zelený štvrtok 2024 bude nielen predzvesťou Veľkej noci, ale aj dňom, kedy uzrie svetlo sveta druhá kniha prozaika Martina Hlavatého. Tá nesie názov Páv, Kripel & Predseda a rovnako ako jeho prvotina Nadrobené načiera z veľkej zmútenej studne východoslovenského vidieka. Knihu uvedú do života 28. marca vo fotografickom štúdiu Cmava chyža v centre Spišskej

Ivana Komanická: Chcem vytvoriť priestor pre kontinuálnu prácu

Ivana Komanická je filozofka, teoretička umenia, poetka a odnedávna i vydavateľka. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru a filozofiu na UPJŠ v Prešove a modernú európsku filozofiu na Middlesex University v Londýne, doktorát z dejín filozofie získala za prácu o etike dekonštrukcie. Pôsobila na Fakulte umení v Košiciach, kde sa venovala aj kurátorskej práci, ako redaktorka časopisov

Patrícia Gabrišová: Pravda (v)o studničnej vode

Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode Pôsobenie Stanislava Rakúsa sa spája okrem plodnej literárnovednej činnosti aj s produkciou umeleckej literatúry po roku 1945. Presnejšie do literatúry vstúpil v 70. rokoch 20. storočia románovou novelou Žobráci, v ktorej reflektuje životy ľudí na spoločenskej periférii. Na osudy marginalizovanej skupiny ľudí je nahliadané s pochopením a s

Veronika Šikulová: Tak chcem písať!

Autorka fotografie: Maria Danthine Dopjerová Veronika Šikulová sa narodila 15. marca 1967 v Modre. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobila ako novinárka, v súčasnosti je zamestnaná v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Debutovala zbierkou krátkych próz Odtiene (1997), za ktorú dostala Cenu Ivana Kraska. Po nej nasledovali knihy Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), Domček jedným ťahom (2009), Miesta v sieti (2011), Diera do svetra (2012), Medzerový plod (2014), za

Začína sa 15. ročník literárnej súťaže Medziriadky. Projekt získal nový vizuál, stojí za ním známa spisovateľka

Zúčastniť sa môžu autori a autorky do 26 rokov, najúspešnejších čaká odmena v podobe týždňového pobytu s lektormi a ďalšími umelcami. Občianske združenie Medziriadky pätnástykrát vyhlasuje literárnu súťaž spojenú s letnou školou literatúry. Môžu sa do nej zapojiť mladí autori a autorky do 26 rokov so svojou prózou, poéziou alebo drámou. Päťdesiati najlepší dostanú

Krídla Ivana Laučíka – vyhlásenie 42. ročníka súťaže

Začínate písať, postujete svoje básne na sociálnych sieťach či medzi priateľmi? Stretávate sa s reakciami – celkom fajn, dobré, pekne si to napísal/a... až po – si génius? Medzi friends si veríte a ste zvedaví, čo by na vaše veršotepectvo či románopisectvo povedali odborníčky a odborníci na „slovo“? Tak ste na správnej adrese. Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

Literárny Zvolen 2024

Súťaž Literárny Zvolen oslavuje tento rok svoje 30. výročie. Jubilejný ročník bude sprevádzať Hviezdoslav. Vyhodnotenie tejto ojedinelej literárnej súťaže zameranej na vzdelávanie neprofesionálnych autorov a autoriek bude už tradične spojené s víkendovým literárnym pobytom vo Zvolene. Tridsiatka ocenených, ktorú vyberá odborná porota, dostane k svojim textom podrobnú spätnú väzbu a ich diela budú zverejnené

Martin Makara: Ako som sa vďaka poznámkam (konečne) naučil čítať

Čítať možno mnohými spôsobmi – prehľadovo aj výberovo, letmo aj pozorne, náhodne aj cieľavedome. Nech je naša motivácia k čítaniu akákoľvek, mali by sme k textu vždy zvoliť prístup najvhodnejší ako jeho povahe, tak aj našej potrebe. Pokiaľ po texte siahame s istým cieľom – dozvedieť sa čosi nové, pobaviť sa či navodiť si predstavu –, mali

Marta Hlušíková: Pokoj

Pokoj. Slovo s toľkými významami: stav bez pohybu, stav nečinnosti, stav bez ruchu, hluku, vojny. Takže mier. Plynulý tok, vyrovnanosť, spokojnosť. Ticho. Dalo by sa ešte dlho takto pokračovať. Áno, pokoj je stav, po ktorom túžime mnohí. Pred takmer tridsiatimi rokmi Daniel Hevier napísal: Ešte nikdy nebolo toľko ľudí, ktorí tak rozumejú životu! Práve preto

Rastislav Dvorový: Prianie pokoja je prianím naplneného života

Katolíckeho kňaza Rastislava Dvorového som prvý raz zažil na bohoslužbe v Zemplínskej Teplici. Pôsobivo tam hovoril okrem iného o tom, že zmysel cirkvi sa nemôže vyčerpávať len rituálmi. Popri počúvaní kázne som vnímal, že jeho slová vzbudili spontánnu pozornosť aj v okolitých laviciach. Nešlo len o energický a vtipný spôsob ich prednesu, ale predovšetkým ich prekvapivý význam, ktorý sa