Home-Tag: literárna kaviareň

Patrícia Gabrišová: Matka – výkrik

Július Barč-Ivan: Matka Na území Slovenska sa dráma ako literárny druh vyvíjala s pomerným oneskorením v porovnaní s už etablovanými epickými a lyrickými žánrami, čo bolo zapríčinené nedostatočne rozvinutou divadelnou scénou. Jej počiatky boli spočiatku spojené so školskými predstaveniami v latinčine, nedostatok divadiel v neskoršom období suplovali kočovné súbory zo zahraničia –  z Talianska

Autori vydavateľstva Slovart vo finálovej desiatke Anasoft Litera 2023

Minulý mesiac na Rádiu DEVÍN zazneli názvy desiatich finálových kníh, ktoré sú nominované na prestížne ocenenie Anasoft litera. Porota vyberala spomedzi stodvadsaťtri titulov. Je medzi nimi aj Dušan Taragel s knihou Mafiánske balady a Veronika Šikulová a jej Líštičky majú rady teplo. Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného

TIME (Together in the Middle of Europe)

Tento projekt prebieha v troch európskych krajinách: v Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Finančne ho podporuje fond Európskej únie pre kultúrnu spoluprácu. Výstupom projektu bude ilustrovaná antológia textov pre deti a putovná výstava ilustrácií pre deti s názvom KOLOTOČ. Výstupy projektu budú výsledkami spolupráce autorov, redaktorov, prekladateľov, ilustrátorov, vydavateľov a iných inštitúcií zo spomínaných troch európskych krajín. Antológia bude publikovaná v piatich jazykoch: rumunčine, maďarčine, slovenčine,

Mária Klapáková: „Opravdivý“ hodnotový kritik

13. februára zomrel významný literárny vedec Milan Hamada. Bol kritikom, ktorý ani pod vplyvom nepriaznivej spoločenskej situácie a zákazu publikovať neprestal uvažovať o literatúre a neznížil svoje nároky na text. Po revolúcii s rovnakou energiou pristupoval k hodnoteniu nových kníh, ktoré boli často aj pre generačne bližších kritikov výzvou. „Za každou vskutku opravdivou kritikou

Nicol Hochholczerová: Nesmie to byť emócia z druhej ruky

Nicol Hochholczerová študuje grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici, od útleho veku píše a kreslí, čo sa prejavilo na oceneniach v mnohých súťažiach (Medziriadky, Poviedka a i.). V roku 2021 jej vyšla debutová novela Táto izba sa nedá zjesť, ktorá v roku 2022 získala Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca a dostala sa aj do finálovej päťky Anasoft

Miroslava Ábelová: Ľudí, ktorí majú radi poéziu, je tu stále dosť

Foto: Dominika Bolgáčová Miroslava Ábelová (1985) je poetka, prekladateľka, textárka, novinárka, rozhlasová redaktorka, moderátorka a performerka. Študovala žurnalistiku na UK v Bratislave, pracovala ako redaktorka Rádia Slovensko a hovorkyňa Greenpeace. Davidovi Kollerovi napísala väčšinu textov na jeho album ČeskosLOVEnsko, ktorý získal ocenenie Anděl za album roka 2016. Pre Rádio_FM tvorí a moderuje poetickú

Patrícia Gabrišová: Koncept lásky na pozadí zbierky Dotyky od Miroslava Válka

Miroslav Válek : Dotyky   Miroslav Válek podľa súčasnej literárnej kritiky spoločne s Milanom Rúfusom na základoch tradičnej poetiky vybudoval poéziu moderného rázu a je pokladaný za majstra voľného verša - aj v čase prevládajúceho modelu socialistického realizmu sa mu v básňach podarilo prelomiť schematizmus a namieril svoje poetické smerovanie k jedincovi a jeho

Literárny Zvolen 2023 – vyhlásenie súťaže

Literárny Zvolen začal už svoj 29. ročník. Táto celoslovenská literárna súťaž aj v roku 2023 ponúka výhercom hlavnej ceny dlhodobý mentoring a tvorivý pobyt vo Zvolene spestrený bohatým sprievodným programom. Literárny Zvolen 2023 otvoril svoje prihlasovanie. Traja autori alebo autorky – jeden v každej súťažnej kategórii –  môžu získať svojho vlastného mentora, ktorý im bude pridelený na

Začína sa 14. ročník literárnej súťaže Medziriadky. Bude premiérou pre troch porotcov

Zúčastniť sa môžu autori do 26 rokov, najúspešnejších čaká odmena v podobe týždňového pobytu s lektormi a ďalšími umelcami Bratislava – Občianske združenie Medziriadky už štrnástykrát vyhlasuje literárnu súťaž spojenú s letnou školou literatúry. Mladí autori do 26 rokov sa do nej môžu so svojou prózou, poéziou alebo drámou zapojiť do 31. marca 2023.

Peter F. ‘Rius Jílek: K (ne)tematizácii transrodovosti v slovenskej próze

Problematika rodovej identity sa v priebehu desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia začala postupne dostávať do verejného povedomia naprieč demokratickými spoločnosťami najmä prostredníctvom silnejúceho emancipačného hnutia, ktorého snahy o občiansku akceptáciu osôb primárne so sexuálnou príťažlivosťou voči rovnakému pohlaviu napokon v mnohých krajinách vyústili do legislatívneho dorovnávania práv s heterosexuálnou a cisrodovou[1] majoritou, či už vo forme substitučného inštitútu registrovaného