Home-Tag: literárna kaviareň

Michal Vašečka: O nádeji vo svete beznádeje

Nádej je zvláštna kategória na analýzu. Používame to slovo často, väčšina z nás, ale málo sa nad ním hlbšie zamýšľame. A málokto si ho sám pre seba hlbšie operacionalizuje, ako jednotka analýzy je to jednoducho ťažko uchopiteľný stav, jav, či prejav. A dôvodov je mnoho -  záleží od uhlu pohľadu, teda od paradigmy, akou

Vianoce u Jurolekovcov

Pred Vianocami v Karpatoch V októbri 2022 získal Rudolf Jurolek za zbierku Bukolika (Modrý Peter, 2021) prestížnu cenu Zlatá vlna udeľovanú za najlepšie básnické dielo publikované v predchádzajúcom roku. Porota zdôvodnila ocenenie knihy nasledujúcimi slovami: Jurolekova „prírodná lyrika plná nie-ľudských bytostí, zvierat a rastlín, sa dnes neobyčajne zhodnocuje aj mimo rámca tradičnej poézie. Jeho sústavné

Vlado Štefanič: Vždy som bol rozprávkový, iný nebudem

Vladimír Štefanič (1978) je rímskokatolícky kňaz a spisovateľ, pôsobí v Zlatej Idke v Košickej arcidiecéze. Za svoju debutovú knihu Kráľovná z Tammiru – Priatelia čarovnej vŕby (Don Bosco, 2009) získal Cenu Ivana Kraska. Séria ďalej pokračovala knihami Rafaelova cesta za snom, Srdce bieleho vlka (2010), Hora pravdy, Zabudnutý posol (2011) a Orol z kameňa, Čarovné prúty, Natálka (2012).

Laura Kladeková: Sókratovská sila

Prednedávnom som vzala susedu na výstavu košického maliara, kresliara a grafika Alexandra Eckerdta. Uprostred výstavnej sály si narýchlo prehliadla obrazy, potom sa na mňa otočila a akosi predčasne znudene sa opýtala: „A čím sa preslávil?“ Otázka, ktorá zaznela v galérii z môjho pohľadu plnej pozoruhodných umeleckých diel, ma zaskočila svojou ľahkovážnou neopodstatnenosťou. „Eckerdt sa

Martina Buzinkaiová: Komický potenciál periférie v Kšefte Víťa Staviarskeho

Víťo Staviarsky vstúpil do literatúry novelou Kivader v roku 2007, hoci prvé poviedky publikoval už koncom osemdesiatych rokov. Do slovenskej prózy vniesol málo využívaný „tematický register, ktorý je úzko naviazaný na kombináciu rómskeho prostredia a geografického (východné Slovensko) a sociálneho okraja (alkoholizmus),“ (Passia a Taranenková 2014, s. 74). Spätosť s konkrétnym priestorovým rámcom evokuje i v nasledujúcich autorových knihách najmä

Patrícia Gabrišová: Priezračné ako sklo

Alfonz Bednár : Sklený vrch   Pôsobenie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre je podmienené nastolenými spoločensko-historickými podmienkami po roku 1945 a udalostiach tzv. Víťazného februára  1948. V krajinách východného bloku, t. j. v područí ZSSR sa udomácnil socialistický realizmus ako  oficiálny umelecký smer určujúci v plnej šírke vtedajšie metodologické a umelecké postupy. Ideologicko-filozofické podložie

Cenu Anasoft litera získal Stanislav Rakús za knihu Ľútostivosť

Stanislav Rakús je dvojnásobným laureátom literárnej ceny Anasoft litera. Prvý raz si prevzal ocenenie v roku 2010 za knihu Telegram. V stredu 26. októbra získal cenu Anasoft litera za zbierku próz Ľútostivosť, ktorá vyšla vo vydavateľstve KK Bagala. O lauretáovi konsenzuálne rozhodla odborná porota, ktorú tento rok tvorili: germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková, poľská

Ján Cíger: Do kníhkupectva chodia ľudia knihy kupovať a do antikvariátu hľadať

Jano Cíger z Mädokýša, občianskym menom Ján Cíger, je majiteľom prvého naozajstného antikvariátu – kamenného aj internetového – v Martine (od leta 2008). Založil ho ako pobláznený nadšenec, dlhoročný vášnivý ctiteľ, čitateľ, ale už aj autor kníh. Spoluzakladal aj literárny klub Mädokýš. Organizoval programy pre školy pod názvom Hraškola a pod jeho organizačným patronátom fungovala aj

Alena Brindová: O ľuďoch, viniciach a studniach

(nad básňami Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej) Kosenie, štepárstvo, stolárstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo a predovšetkým vinárstvo. Lesy, rieky, piesok, vápenec, tiahnutie vozov, divá zver, vtáctvo, slamené nebo. Aby som trochu pozdvihla túto suchopárnu slovnú enumeráciu, tak aj rmut, kozodoj, obzerance, poškrabky, odkundes, kĺč, skalokráska, lemeše, ponk alebo holohumnica. Lýdia Vadkerti-Gavorníková sa narodila na deň presne šesťdesiat rokov predo

Martin Makara: Šťastie čiernobyľských riečných rýb v Ballovom svete Medzi ruinami

„So ženou ráno vstaneme a náš vzťah sa do večera rozpadáva,“ vzdychol starší pán. „To je úplne normálne,“ zívol Felešlegi a bolo po vyšetrení.“ (s. 109).   Svet ostatnej Ballovej prózy Medzi ruinami je totálnym rumoviskom – totálnym preto, lebo v ruinách je tu všetko: spoločnosť, mesto, rodina – napokon aj protagonista Felešlegi sám. Pôvodný, funkčný stav