(úryvok z knihy) K. bývala v izbe asi šesť metrov štvorcových s jedným maličkým oknom, ktorá možno slúžila ako alkovňa. K. si pod okno pritiahla stôl a kreslila pri slabom svetle. Pila litre čaju, fajčila, alebo len tak, s lakťom na stole a v dlani opretou hlavou, pozerala von. Videla dom oproti, ako rozseknutý. Na jeho bočnej ploche bol obrovský nápis
(úryvok z knihy) 3. Takto to predsa nemalo byť. Celé zle. Jednoducho cé zet. Peter sa zamiloval do krásnej, inteligentnej, bystrej, talentovanej, očarujúcej, pracovitej, šikovnej atď. mladej ženy. Netušil, že si s ňou berie aj svokru. Doteraz bol skalopevne presvedčený, že všetky vtipy o svokrách sú naozaj len a len vtipy. Hodia sa tak akurát
(úryvky z knihy) VII. ...? Vieš čo, potom sa mi už zdalo, že jeho hlavný životný cieľ je ísť ľuďom na nervy. ... Určite mal aj nejaké dobré vlastnosti, ale neviem si na ne spomenúť. VIII. ...? Raz sa ma na vernisáži jedna novinárka opýtala, či si myslím, že krása zachráni svet, či je
Ukážka pochádza z románu súčasného maďarského prozaika Györgyho Dragomána Hranica. Kniha vyšla vo vydavateľstve Zelený kocúr v roku 2019 v preklade Gabriely Magovej. JEDEN Stojím na chodbe pred riaditeľňou. Pozerám na tablá, kopa absolventov v bielych košeliach. Ja budem končiť až o päť rokov. Pozerám sa na účesy, väčšina má vrkoč, chytím sa za vrkoč, rozhodnem
Spoza výdajového okienka v ošarpaných dverách lietali nepekné slová. Boli skutočne veľmi nepekné, no hlas, ktorý ich šíril okolím, mohol pokojne patriť legendárnej redaktorke Rádia Slobodná Európa pani Angeše Kalinovej. Patril však pani Lune. Z otvoru ešte chvíľu trčali štíhle prsty zvierajúce dymiacu cigaretu značky Clea. Okienko sa napokon s rachotom definitívne zatvorilo. Kandidát
Tak dobre si málokde schrupnem ako vo vlaku, počúvam táraninky dôchodcovskej lobby a vcítim sa do rytmu lokálneho rýchlika. Muselo mi niečo sadnúť na nos alebo ma do seba vcucla jesenná únava, že som spoza opony začul, ako sa vedľa mňa bavia knihy. Baba Vanga s chuťou klábosila so stodvaročným starčekom: „Vám hovorím, milý pane, že
(úryvok z pripravovanej knihy) Omývajte jej pohlavie studenou vodou, radili mame staré ženy, keď som sa narodila, pohľad na moju utýranú tváričku jej to však nedovolil, žiadna studená voda, vari stačí len pootvoriť dvere do toho kriku, čo je v ňom? Čo je v ňom? Kričiace novorodeňa, je tam toho, ktoré nie je? Ale plač neutíchal, možno
Sú miesta akoby zakliate. Sedíš zhrbený za stolom, na ňom pivo a dvojitá borovička. Počúvaš z mobilu skupinu System of a Down, batéria sa vybíja. To už je dávno po tom, ako si prišiel, asi tak pätnásť cigariet. Najprv si si zahral s Martou, Peťom a Karčim pár partií žolíka. Studničky sú zasypané suchým krvavým lístím. Bol
ocinovi Ilustrácia: Radka Čabrádi Tvrdoňová Ako dieťa som na otcovi obdivovala jeho schopnosť vymýšľať si. Dokázal ma fascinovať na počkanie. Zdalo sa, že pozná odpoveď na všetko, a keď náhodou nie, tak si rýchlo jednu alebo hneď niekoľko odpovedí vymyslel. Aj z obyčajného „neviem“ vedel spraviť zaujímavé „neviem“. Takto vznikli aj Jeleňatý
Tomášova záverečná návšteva úvodného dňa v depe patrila ordinácii legendárneho MUDr. Sutiho, aktívneho lekára na dôchodku a vášnivého chovateľa koní. Za vlečku kvalitného sena mohol aj nie celkom zdravý rušňovodič získať zmyslovú skupinu 1, ktorá jediná otvárala tie správne dvere do kabíny rušňovodiča. Mladému adeptovi rušňovodičského povolania sa zatiaľ doniesla do uší iba povesť