Vydavateľstvo OZ FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania vydalo v roku 2022 dve výborné knihy poézie, ktoré výrazným spôsobom obohatili slovenskú poéziu pre deti. Konečne do slovenskej detskej poézie pribudli nové mená, ktoré priniesli niečo iné. Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby od Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou a kniha Ako Paľko Dobšinský
Barbora Hrínová (1984) prozaička a scenáristka, autorsky pracovala pre rozhlas a televíziu. Vytvorila šesť audio-dokumentov pre RTVS a Český rozhlas. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku a ako držiteľka Fulbrightovho štipendia tiež v USA, v Kalifornii. Je trojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka. Za svoj knižný debut, zbierku poviedok Jednorožce (2020), získala ocenenie Anasoft litera 2021 a cenu René – Anasoft litera gymnazistov.
Knihu Patchwork v bielej (2022) od Jany Bodnárovej možno označiť za minimalistický román, hoci v porovnaní s prózou Koža (2018), ktorá jej publikačne predchádza, sa zdá, že rovnako zvolený kompozičný postup – pre autorku príznačný – sa čiastočne oslabuje a do popredia sa dostávajú i jeho narušenia. Uvedenú metódu Bodnárová koniec koncov vniesla do názvu, v ktorom
Július Barč-Ivan: Matka Na území Slovenska sa dráma ako literárny druh vyvíjala s pomerným oneskorením v porovnaní s už etablovanými epickými a lyrickými žánrami, čo bolo zapríčinené nedostatočne rozvinutou divadelnou scénou. Jej počiatky boli spočiatku spojené so školskými predstaveniami v latinčine, nedostatok divadiel v neskoršom období suplovali kočovné súbory zo zahraničia – z Talianska
Minulý mesiac na Rádiu DEVÍN zazneli názvy desiatich finálových kníh, ktoré sú nominované na prestížne ocenenie Anasoft litera. Porota vyberala spomedzi stodvadsaťtri titulov. Je medzi nimi aj Dušan Taragel s knihou Mafiánske balady a Veronika Šikulová a jej Líštičky majú rady teplo. Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného
Nasledujúce knihy troch slovenských autoriek stvárňujú ženskú skúsenosť, ktorá sa spája so špecifickými problémami: so ženskou telesnosťou a sexualitou, s materstvom, pôrodom, úsilím vyrovnať sa s preddefinovanou rolou ženy (matky, manželky a milenky). Hoci texty tematizujú rovnaké problémy, pristupujú k nim rôzne; kým v niektorých prózach dominuje ostrá revolta (voči rodovým stereotypom, mužom), v iných dostáva väčší priestor vnútorný
Zlom v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal niekedy v polovici desiatych rokov, teda asi dve desaťročia od zabudnutého debutu Olgerd ze Scallbornu: Meč z Thormarenu (1993). Dovtedy jeho tvorba rezonovala iba v uzavretej komunite česko-slovenského fandomu, až kým sa mu napokon podarilo osloviť mainstreamový trh. Túto zmenu spôsobil zjavný odklon od prvoplánových inšpirácií v pulpovej fantasy
Miroslav Válek : Dotyky Miroslav Válek podľa súčasnej literárnej kritiky spoločne s Milanom Rúfusom na základoch tradičnej poetiky vybudoval poéziu moderného rázu a je pokladaný za majstra voľného verša - aj v čase prevládajúceho modelu socialistického realizmu sa mu v básňach podarilo prelomiť schematizmus a namieril svoje poetické smerovanie k jedincovi a jeho
Problematika rodovej identity sa v priebehu desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia začala postupne dostávať do verejného povedomia naprieč demokratickými spoločnosťami najmä prostredníctvom silnejúceho emancipačného hnutia, ktorého snahy o občiansku akceptáciu osôb primárne so sexuálnou príťažlivosťou voči rovnakému pohlaviu napokon v mnohých krajinách vyústili do legislatívneho dorovnávania práv s heterosexuálnou a cisrodovou[1] majoritou, či už vo forme substitučného inštitútu registrovaného
Snažiť sa uchopiť motív nádeje môže byť zradné, lebo jej vyjadrenie je nerovnorodé: upíname sa k nej hľadajúc zmysel života, ale naše želania môžu byť aj prozaickejšie a bližšie každodennosti. Nasledujúce knihy spája estetická pôsobivosť, motívy nádeje sú v nich stíšené a zahalené, ale i emocionálne otvorené a naliehavé. Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov