25 02 19 Objavuje kostru. Bedrá, lakte, hánky, hrče, kĺby, cez kožu, stále na povrchu. Zakrivené epifýzy, diafýzy ako koly, končeky prstov bubnujú na dutú kavitu. Stratená dreň, duševné suchoty, poruchy vypĺňajú. Blázna od kosti, čo nechtom rozrýva, trhá, viacvrstvový epitel. Zakaždým hlbšie, svaly, žily, úpony, nevynechá predráždené. Rozvetvené nervy. Ako jeho, aj moja
Primární sektor „Probouzí se.“ „Nikdo se jí nedotýkejte, rozumíte?“ „Je krásná. Přímo dokonalá.“ Pomalu jsem otevřela oči. Ostré světlo zářivek umístěných na stropě mě donutilo je zase přivřít. „Jak je vám, slečno?“ hlas k mým uším docházel tlumeně, jako bych se nacházela pod vodou. „Kde to jsem?“ škrábalo mě v krku, možná mi ani
Kamarát had Skrotil som hada takého malého zato s poriadne dlhým jazykom odvtedy je stále so mnou Spolužiaci zrazu prestali zvliekať zo mňa kožu spolužiačky ani nezasyčia keď sa okolo nich preplazím a starší brat sa ma bojí ako myš Každému sa vrátil jed Si voľný, hadík, ďakujem. Šnúrky na topánke Už ma to
Na novú krajinu moje telo zareagovalo odmietavo Na novú krajinu moje telo zareagovalo odmietavo. Po prekročení hraníc pociťujem nevoľnosť, tlak na hrudníku. Nemôžem hovoriť cudzím jazykom, puchne mi z neho hrdlo. S miestnymi sa nestýkam viac ako je nutné, snažím sa nepriliehať. Mestom, v ktorom žijem, sa začne šíriť strašná choroba. Povedal mi to potkan, keď sme
TROJKA VĽAVO HORE tváre sú odstrunené hmatníky som platonická nahrávka bojíš sa ma hrýzť až na osnovu tak do toho a do taktu tristne stopujme zhudobňovanie podvozkovo zarovnaný blues vo vrecku bundy máš asi dieru vyplavilo odtiaľ ďalšie dlane si neprevinený kým tvoja kyvadlová etiketa v uniforme liftboya nezasypí nástup Výťah pre tri osoby je iba
Desiatka polemizuje 1:Čo je to pravda? 0:Chyba, ktorá chybí. 1:Ahaaa... 0:Má to tak vo zvyku. Prevaľuje svoje ťažké telo zboka nabok. 1:A má vždy pravda pravdu? 0:Vždy nie... Vlastne vôbec! Tuším, že nikto nemá pravdu. 1:Tušíš? 0:Som si istá! 1:Asi súhlasím. Každý má svoju pravdu. 0:Svoju! To je to slovo adekvátne každému klamárovi. 1:Hmm...Verím v lož.
(rôzne premeny) I. agresívne husle a hlboký večer všetko je zaparené mesiac vlhký tŕň sláky škrípajúce zuby vyhodené do tmy v husliach mláka krvi medzi strunami napätý pot II. môj kroj sa potí na cudzej koži moje úzkostlivé vrkoče odhryznuté zaživa pribité do steny nad matkinou posteľou ako obraz svätých (najčastejšie archanjelov) boky vykrútené cítim si
Petrohradská pri svetle bielych nocí vždy nový svedok nový žiaľ kto dnes dbá na morské panny vyplavené v cudzej krajine sediace na skale oproti vetru a ohňu kam sa vlastne dívajú a kam sa dívam ja? príliv čo sa vplazí pod kožu ako krab vždy prekvapí vždy ma prekvapí xxx čím dnes porazím draka?
Ponožtičky sme dostali od Číňanky. Vracali sme sa po pavlači z práčovne a z jej kuchyne bolo počuť lomoz. Okno mala dokorán tak ako každý deň a ja som sa, tak ako každý deň, čudovala, či sa nebojí, že jej cezeň do bytu nalezú pavúky. Pavlač ich bola plná. Otvoril si dvere a hneď
Hodnotené texty autorov: Lesana K., Rasťo, Daniel B. Lesana K. xxx nič ma nebaví bolo výročie okupácie niekedy mám chuť byt okupovaná všetkým aj ja... nech sa zbavím beznádeje a dostanem sa do bodu x ver ľud svetlím zajtrajškom a bájny fénix nech povstane z popola xxx leto končí je to tak vždy niečo končí