Tomáš Repčiak: Zimný spánok
Tak dobre si málokde schrupnem ako vo vlaku, počúvam táraninky dôchodcovskej lobby a vcítim sa do rytmu lokálneho rýchlika. Muselo mi niečo sadnúť na nos alebo ma do seba vcucla jesenná únava, že som spoza opony začul, ako sa vedľa mňa bavia knihy. Baba Vanga s chuťou klábosila so stodvaročným starčekom:
Tomáš Repčiak: My už si s nimi vieme rady!
Hurá, znelo nám v srdciach, keď sme sa dozvedeli o kurze, na ktorý sme sa hotovali celý rok. ČO S KNIHAMI? To už nie je otázka, to je pre nás výzva, ktorá nás posunie v živote ďalej, aspoň do Košíc, kam sme sa vybrali školiť sa. Náš kouč Kristián
Tomáš Repčiak: Skončili sme, jasná správa
Bolo by fajn napísať Fukuyamovi, nech napíše pokračovanie Konca dejín a Konca človeka. To, že sú fundamentálne princípy a inštitúcie aj s historickými otázkami zabudnuté, to je nám z roka na rok viac jasné aj bez neho. Komu sa chce vŕtať vo filozofii hlbšie, nech sa páči, mňa zaujíma koniec koncov. Pre človeka,
Tomáš Repčiak: Recept na deti
Márny zabuchol dvere a vydýchol si, konečne má od sveta pokoj. Arašidové chrumky padali do bezodnej priepasti, kým na obrazovke vystupovali zábavní a ešte zábavnejší umelci, ktorí spievali deťom prihlúple piesne a tešili ich asi ako Pionierska lastovička (pozn. Opýtaj sa babky). Ako redaktor časopisu pre najmenších nemal chuť na nič, čo
Tomáš Repčiak: Poznámka / Papkanie s porozumením
Som veľmi rád, že v školách učia deti čítať s porozumením. Možno o nejakú tú dekádu sa im rozjasnia tváre a dôjde im, čože za význam sa to, kua, skrýval za tými čudnými znakmi z Múmie. Potom sa už dospelé deťúrence rozbehnú do knižníc, pretože kníhkupectvo je predsa vianočný obchod s peknými darčekovými predmetmi, a zahltia
Tomáš Repčiak: Ak by ste mali záujem o našu antológiu…
Vendelín Beľmaus je posledný z vchodu, ktorý nevydáva knihy. Spoločenstvo vlastníkov bytu si ho už dvakrát vzalo na paškál na spoločnej bytovej schôdzi, ale nepomohlo. Nálada medzi susedmi je vypätá, viacerí si všimli anonymné lístočky na výťahových dverách: „Kto nepíše, nech neje!“ Prisámbohu sme sa snažili o dohodu! Ale sused Beľmaus
Tomáš Repčiak: Podľa vašej chuti
Supermarkety praskli vo švoch, Vianoce ukázali kúpichtivosť Slovače a na kosť odhalili materiálnu podstatu holubičieho národa. Neostal som bokom, zaradil som sa do šórov čakajúcich na svoje zlaté teliatko. Len s jedným rozdielom – stál som v rade na knihy. Rozhádaný národ sa zjednotil v snahe obdarovať svojich blízkych, a to aj, pre mnohých,
Tomáš Repčiak: Literárne dostihy
Neviem či majú literárne súťaže svoje opodstatnenie, keďže ich v poslednej dobe využívajú skôr ako reklamný predmet obce alebo záujmového združenia. Vlastne nie je veľký problém získať čestné uznanie či laureátstvo na kolene ukutej súťažičke. Určite preháňam, ale v dobe, ktorá sa rada hrdí slobodou názoru, vkusu a prejavu, je niečo ako
Tomáš Repčiak: O snoch
Knižnica je ideálnym miestom, kde sa dá zaspať. Kazimír si v dobrom spomínal na chvíle, keď ako dieťa zavítal do zvukového oddelenia, kde mu nasadili obrovské slúchadlá a o chvíľu vplával do sveta rozprávok. Rovnako rád sadal do prítmia čitárne, kde mu hlava padala na stránky spravodajstva dávno zažltnutých čias. Kazimír sníval
Tomáš Ulej: Žuvot
Čít Nočná mora všetkých rojkov: moja svojka s tvojou tvojkou Dobrý aforizmus Dobrý odev a dobrý aforizmus zakrýva, čo zvýrazňuje Ego Googlim sa vždy keď sa neviem nájsť. Hladní a sýti Ak ti to pomôže, tak si len krič, aj tak tvoj názor vôbec neberú: neverí sýty hladnému nič,
Tomáš Repčiak: Jej to vysvetlite!
Jana číta rada, to vieme asi všetci. Žije s nami, v tej starej rachotine, čo by sme už dávno mali dať opraviť. Aj otec sa na to roky chystá. S čítaním mi ide Jana v poslednej dobe na nervy. Vždy, keď sedíme v „salóne“, schová sa za závesom a číta si. Keby sa učila,
Tomáš Repčiak: Svetlá budúcnosť kníh
Asi všetci sme si pred rokmi mysleli, že tlačená kniha bude v našom živote hrať prím a mnohým sa to aj podarilo. Na druhej strane som sa pridal do zástupu tých, čo si sťahujú ebooky a unavený zrak potešia audioknihou. Dúfam, že týmto vylepšovanie literatúry skončilo. Asi sa klamem, hľadiac na 5-rozmerné
Tomáš Repčiak: Kam zmizli papierové noviny?
Nie je tomu tak dávno, kedy si naši rodičia zakrývali rannú tvár Pravdou, do ktorej sa, vzhľadom na štedrý formát, zmestilo veľa internacionalizmu a ostalo i na lán poľa kolchozného. Naozaj si ešte pamätám ten pocit, kedy sme skúšali porevolučné možnosti jemne i viac erotickej tlače dostupnej v každom novinovom stánku. Kdeže viržinka?!
Tomáš Repčiak: Knižný syndróm
Sused Sokel, vám vravím, prepadol čitateľskému syndrómu. Popri iných chorobách ho dostala aj táto, na ktorú na webe nenachádzam liekov. Sokel sa ráno zobúdza za spevu Čin-Čin, po ceste do práce zdraví Starenky učiteľky, za dverami jeho šéfa bdie Neprebudený, a tak si pri rannej káve číta Zločin a trest ako
Martin Vlado: 5 A
Len čo východniar nasadne do vlaku riskuje.* Bratislavská klika. Košicko – prešovská klika. Stredoslovenská kľučka. Sen fajčiara marihuany: Socializmus s ľudskou trávou. Nočná mora teoretika: Prax si a na prax sa obrátiš. Slovenská otázka: „Dívenka“ je od „divit se?“ * riski = rezne