O mesiac. Teda. Asi o tridsať dní. Príde marec. Zmizne sneh. Odhalí sa vlhká zem. Zavonia. Predjarie. Tie dva-tri dni v roku. Jedinečné. Neopakovateľné. Ľahko sa dajú prepásť. Ak človek nemá nablízku záhradu. A stromy. Ak sa topí v asfalte. Prejdú okolo bez dotyku. Bez závanu. Aké nepredstaviteľné. Že už o mesiac bude po
(Ukážka z prológu a úvodných kapitol/spevov fantasy románu Dediči posmrtnej ríše, voľne inšpirovaného autorkinou víťaznou poviedkou MCF 2019 Spevy troch posmrtných ríš.) --------------- Toto si hovoria o počiatku Dräkavlšania. Väčšinou pri zbere zdravej úrody. Vzduch bol ako duch. Chodil, skákal, prevracal sa. Sem-tam sa rozbehol a smial ako víchor. Panna Ilmatar, biela kráska zahalená do čipkovaného plášťa,
Pozerám sa na svoju mamu. Na čiernobielej fotke, ktorú som tajne zobrala z jej starého fotoalbumu, má devätnásť. Jedno oko prižmúrené, druhým sa na mňa bezstarostne díva. Obočie má mierne nadvihnuté. Jemne sa usmieva. Pôsobí tak, akoby v tej chvíli ani nemohla byť inou. Nezáleží jej na tom, ako a či ju vidím ja alebo hocikto
(úryvok z knihy) Po zaviatej ceste sa vlieklo červené auto. Šofér by možno aj pridal, pretože šiel iba šesťdesiatkou, ale stále tak husto snežilo, že nebolo vidno ani na meter dopredu. Stierače usilovne kmitali, no veľké vločky v celých chumáčoch znovu a znovu pokrývali predné sklo auta a celú krajinu zahaľovali do bielej tmy.
(úryvok z knihy) K. bývala v izbe asi šesť metrov štvorcových s jedným maličkým oknom, ktorá možno slúžila ako alkovňa. K. si pod okno pritiahla stôl a kreslila pri slabom svetle. Pila litre čaju, fajčila, alebo len tak, s lakťom na stole a v dlani opretou hlavou, pozerala von. Videla dom oproti, ako rozseknutý. Na jeho bočnej ploche bol obrovský nápis
(úryvok z knihy) 3. Takto to predsa nemalo byť. Celé zle. Jednoducho cé zet. Peter sa zamiloval do krásnej, inteligentnej, bystrej, talentovanej, očarujúcej, pracovitej, šikovnej atď. mladej ženy. Netušil, že si s ňou berie aj svokru. Doteraz bol skalopevne presvedčený, že všetky vtipy o svokrách sú naozaj len a len vtipy. Hodia sa tak akurát
(úryvky z knihy) VII. ...? Vieš čo, potom sa mi už zdalo, že jeho hlavný životný cieľ je ísť ľuďom na nervy. ... Určite mal aj nejaké dobré vlastnosti, ale neviem si na ne spomenúť. VIII. ...? Raz sa ma na vernisáži jedna novinárka opýtala, či si myslím, že krása zachráni svet, či je
Ukážka pochádza z románu súčasného maďarského prozaika Györgyho Dragomána Hranica. Kniha vyšla vo vydavateľstve Zelený kocúr v roku 2019 v preklade Gabriely Magovej. JEDEN Stojím na chodbe pred riaditeľňou. Pozerám na tablá, kopa absolventov v bielych košeliach. Ja budem končiť až o päť rokov. Pozerám sa na účesy, väčšina má vrkoč, chytím sa za vrkoč, rozhodnem
(úryvok z pripravovanej knihy) Omývajte jej pohlavie studenou vodou, radili mame staré ženy, keď som sa narodila, pohľad na moju utýranú tváričku jej to však nedovolil, žiadna studená voda, vari stačí len pootvoriť dvere do toho kriku, čo je v ňom? Čo je v ňom? Kričiace novorodeňa, je tam toho, ktoré nie je? Ale plač neutíchal, možno
Sú miesta akoby zakliate. Sedíš zhrbený za stolom, na ňom pivo a dvojitá borovička. Počúvaš z mobilu skupinu System of a Down, batéria sa vybíja. To už je dávno po tom, ako si prišiel, asi tak pätnásť cigariet. Najprv si si zahral s Martou, Peťom a Karčim pár partií žolíka. Studničky sú zasypané suchým krvavým lístím. Bol