Home-literárna kaviareň-odborné články, eseje

Romana Javorčeková: Umenie ako inkluzívna alebo exkluzívna terapia

V súčasnosti sa s terapiou umením alebo arteterapiou stretávame pomerne často v popularizačných aj odborných článkoch a publikáciách, ale aj v bežnom živote. Význam a použitie týchto pojmov sa v takomto rozmedzí líši, no ich definícia vždy súvisí s tým, ako sa chápe umenie a čo sa považuje za terapiu. Dôležitá je teda reflexia vplyvu umenia na umelca, vnímateľa umenia alebo niekoho,

Laura Kladeková: Parfumy, rozkoše a antická filozofia

Keď čítam zlomky z Aristippa, neverím mu ani slovo, ale – usmievam sa. Prečo? Veď ako prvý zo Sókratových žiakov bral za svoje učenie peniaze. V deň, keď jeho majster čakal vo väzení na čašu bolehlavu obklopený priateľmi, on hodoval na neďalekom ostrove. Pre jeho záľubu vo voňavkách, ho považovali za zmäkčilého. Učil, že

Mária Klapáková: Prechádzky snívajúceho narcisa

„S nepriznanou sympatiou k Narcisovi (ako všetky siroty, ktorých jedinou odpoveďou na odvrhnutie je vlastná tvár)“ Jozef  Palaščák Slová ako psychopat, sociopat či narcista, narcis sú v ostatných rokoch, nanešťastie, súčasťou popkultúrneho slovníka mnohých médií, politikov, ale aj bežných rozhovorov, spomeňte si, kedy naposledy ste takto niekoho označili aj vy sami. Súčasnosť ostrí hrany a pojmy,

Ján Dunda: Dokumentárne prvky v komikse Maus

V roku 1991 vyšlo prvé súborné vydanie komiksu Maus, ktoré dovtedy vychádzalo na pokračovanie v časopise Raw, venujúcom sa avantgardnému komiksu a grafike. Dielo Arta Spiegelmana je zmesou memoárov, biografie a historického románu, je nahliadnutím do súkromného rozhovoru autora so svojím otcom Vladkom, poľským Židom a pamätníkom holokaustu. Maus bol vôbec prvou komiksovou knihou a obrazovým románom, ktorý

Etela Farkašová: O radosti

Priznám sa, že o radosti som ešte  nikdy nenapísala osobitný text. Niežeby sa vôbec nevyskytovala v mojich prózach, esejach či básňach, no nikdy nebola ich hlavnou, ba ani vedľajšou témou, len sa v nich tak mihla, zľahka sa ich dotkla, no nikdy sa v nich natrvalo neusádzala – na rozdiel napríklad od bolesti, súcitu, úzkosti, neistôt a obáv alebo

Soňa Uriková: Z babkinej kuchyne, do Londýna a späť

Na Štedrý deň roku 2004 mi zomrela babka Jožka. Dedko František, jej muž, bol vtedy po smrti, a preto sme u nej na dedine už pár rokov trávili Vianoce. My, Urikovci (rodičia a tri dcéry), a tiež päťčlenná rodina otcovej sestry. V ten deň pred dvadsiatimi rokmi sme dokončovali na našom mestskom byte posledné vianočné prípravy, balili darčeky a

Martina Timková: Komika a Edgar Allan Poe?

Edgar Allan Poe (1809 – 1849) je známy predovšetkým ako autor napínavých, strašidelných a temných príbehov. Obmedziť Poeovu tvorbu iba na hororové texty by však bolo nesprávne. Dielo tohto amerického spisovateľa je totiž bohaté a rôznorodé: písal detektívne príbehy, literárnoteoretické texty, melancholické básne, satirické i komické poviedky. Vo svojej tvorbe dokázal súdobú „nízku“ literatúru (napr. obľúbené

Folklór žije! Ale…

Folklór žije. Nepochybne. A predsa. Tisíce Slovákov tancujú, spievajú a hrajú vo folklórnych súboroch a skupinách. Státisíce aspoň občas sledujú folklórne predstavenia v amfiteátroch či televízii. Milióny si v sprche spievajú staré piesne alebo sa k spevu pridajú okolo táboráka, púšťajú si modernizovaný rom-pop, vnárajú sa do digitálneho folklóru mémov, zariaďujú si svoje domy sami, a tým prispievajú k novodobému ľudovému dizajnu.

Miroslava Kuľková: Ako filozofia lieči a prečo by sme ju mali počúvať aj dnes

Na úvod začnem hádankou – čo obohacuje život, pomáha v boji proti konšpiračnému mysleniu a rieši životné dilemy tam, kde psychológia nepomáha? Odpoveďou by možno mohla byť filozofia. Filozofia ako dôležitý doplnok kritického myslenia V roku 2020, v čase najhlbšej pandémie, som zo svojej izby v rodičovskom byte začala zadarmo ponúkať kurzy kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. Znepokojovalo ma

Martin Makara: Ako som sa vďaka poznámkam (konečne) naučil čítať

Čítať možno mnohými spôsobmi – prehľadovo aj výberovo, letmo aj pozorne, náhodne aj cieľavedome. Nech je naša motivácia k čítaniu akákoľvek, mali by sme k textu vždy zvoliť prístup najvhodnejší ako jeho povahe, tak aj našej potrebe. Pokiaľ po texte siahame s istým cieľom – dozvedieť sa čosi nové, pobaviť sa či navodiť si predstavu –, mali