Ján Gavura: …človek je stále lovec, aj uprostred civilizácie

Ján Gavura (1975) je básnik, prekladateľ, knižný editor, univerzitný učiteľ a literárny kritik. V súčasnosti pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia. Je autorom štyroch básnických zbierok Pálenie včiel (2001), Každým ránom si (2006), Besa (2012) a Kráľ hlad (2017). Je autorom

Daniela Slančová: Dôležitá nie je kniha, ale vzťah

Daniela Slančová je profesorkou na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, pôsobí na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií, na Katedre slovenského jazyka. Pracuje v oblasti výskumu súčasného slovenského spisovného jazyka, najmä štylistiky, rétoriky a sociolingvistiky. V súčasnosti sa špecializuje na výskum detskej reči a reči orientovanej na dieťa. Špecifikom jej výskumu je tiež záujem o komunikáciu a

Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit

Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne označovať ako „královopolský okruh“, a medzi jej predstaviteľov patria najmä jeho bývalí študenti z gymnázia, dnes už známi českí spisovatelia. Svoju

Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová

Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku (2018, v spoluautorstve) a 44 hier na podporu práce s knihou pre deti predškolského veku (2020). Samotný vývin dieťaťa a zvládanie ťažkostí ešte

Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú

Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej tvorbe. Má za sebou množstvo domácich aj zahraničných výstav. Spolupracoval aj na knižných výtvarno-poetických projektoch s poetkou Milou Haugovou či básnikom

Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok

Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z poézie Zbigniewa Herberta Fortinbrasov žalospev (2009) a zbierku básní Czesława Miłosza To (2014).Je autorom literárnovedných monografií O nezrozumiteľnosti básnického textu (2004), Mýtus

Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“

Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne vyšlo už vyše dvadsať kníh pre deti a mládež. S detským publikom sa pravidelne stretáva na besedách po celom Slovensku.

Katarína Kucbelová: Neberme spisovateľom schopnosť pozorovať

Katarína Kucbelová (1979) je etablovaná slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (2019), autorkiným prozaickým debutom, vydala štyri básnické zbierky: Duály (2019), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Pracuje ako kultúrna manažérka, spoluzakladala literárnu cenu Anasoft litera a do roku 2012 bola jej riaditeľkou. Narodila sa v Banskej Bystrici a od svojich

Silvia Kaščáková: Ono to ani nie je skúšanie života cez básne, cez texty, ale rovno život

Silvia Kaščáková (1976) je poetka, textárka (napríklad pre Katku Koščovú, Komajotu a gospelové kapely) libretistka, prekladateľka... alebo spisovateľka všeobecne (spektrum textov je širšie, než tu uvádzame) a vysokoškolská pedagogička. Vydanie svojej prvej zbierky poézie úspešne zatajuje. Za tú druhú s názvom Kŕmiť leva by rada získala Cenu Ivana Kraska, ale keďže je druhá... V našom výbere básní vám ponúkame

Uršula Kovalyk: Chcela by som mať vždy v sebe nádej, že naša civilizácia bude naozaj pre všetkých, nie iba pre bohatých, mocných a vyvolených

Autor grafiky: Tomáš Straka Uršula Kovalyk (1969) je neodmysliteľnou súčasťou Košického undergroundu. Vyštudovala strednú zdravotnú školu v Košiciach a Sociálnu prácu v Trnave. Pracovala ako ošetrovateľka laboratórnych zvierat či v Krízovom centre pre obete násilia. Do živého literárneho diania sa začala zapájať práve cez košické Artforum. V roku 2006 v Bratislave spoločne s Patrikom Krebsom a Annou Gruskovou založila unikátne