V roku 2017 vyčnieval v slovenskej poézii pre deti debut Jany Bžochovej-Wild pod názvom Mámenia a preliezačky (Nie tak – ale tak). Z pôvodnej tvorby ešte možno odporučiť zbierku básní Keď ťa chytím, tak ťa zjem! od Jozefa Kollára. Kvalitu daného roka udržal výberom z tvorby Tomáš Janovic v knihe Dínom-dánom. Abecedáre zachránil Daniel Hevier s druhým, prepracovaným vydaním Heviho ABCedára.
Centrálnou témou najnovšej knihy Michaely Rosovej Tvoja izba (2019) je vnútorné prežívanie a celkové psychologické rozpoloženie rozprávačky. Príbeh nie je komplikovaný, tvorí ho jednoduchá epická linka o tom, ako sa rozprávačka presťahovala do bratislavského bytu a zoznámila sa s jeho predchádzajúcim majiteľom, umelcom Endrem. Následné nadviazanie vzťahu však komplikuje práve rozprávačkino vnútro. Protagonistka prózy o sebe hovorí v druhej osobe
„Loli, loli paradička Andre bál... Komangela, komangela čingerla Komange komange čingerla odá míro piráňóro o Béla. Komange komange čingerla odá míro piráňóro o Béla“ Ozývajú sa mi v hlave ozveny leta. Objednám si v žltom vlaku českej spoločnosti rovno dva piva a s ústami nacucnutými na studenú fľašu v spomienkach snívam o tom, koľko krát som sa práve tu opil
Rok 2016 bol prínosný predovšetkým pre žáner uspávanky, ktorého sa chopili erudovaní básnici Daniel Hevier a Tomáš Janovic, ktorých svojim výberom doplnila Mária Števková. Zároveň ide o to najkvalitnejšie, čo vyšlo v slovenskej poézii pre deti v r. 2016. Jedným z pozitív zbierky Buvibásničky (na pekné sníčky) (Trio publishing) Daniela Heviera je tematická jednotnosť, ktorá často absentuje v súčasnej
Útlu knižku som si zaradila k magickým miestopisom, kde je jednou z hlavných postáv krajina, ktorú by ste potom radi navštívili. „Hospodin najprv stvoril hmlu, potom do nej vymyslel Podlasie, a až nakoniec zvyšok sveta,“ tak opísala hlavnú postavu rozprávačke jej teta Irena. Šeptuchy a ich múdrosť vydestilovaná z podlaskej hmly sú vlastne len
V jubilejnom 20. ročníku literárnej súťaže Poviedka vyhrala Dominika Madro hlavnú cenu s textom Svätyňa. V priebehu troch rokov text rozpracovala až do troch „Svätýň“ – debutový román jej vyšiel v novembri tohto roku. Svätyne sú príbehom o stigmatizácii neplodnosti, o všeobecne akceptovanom násilí na ženách, o rodičovstve a v neposlednom rade aj o smrti. Dej je zasadený približne do sedemnásteho storočia, ale téma
Nedávno som na Tindri objavil motto istej pražskej sociálnej pracovníčky : „Někdo zachraňuje svět tak, že na facebooku sdílí citáty o veganství, někdo má denně ruce od krve a sraček.“ Keď som ho čítal, doširoka som sa usmial, hneď mi totiž napadla Uršuľa Kovalyk. Bola to práve jej kniha Čisté Zviera a inscenácia jednej z jej poviedok, ktorú
Slovenská poézia dlhodobo trpí deficitom spoločenskej kritiky a cynizmu. Po prvých lastovičkách, ktoré prekročili podobu prvoplánových agitiek, sa v knihe Ivony Pekárkovej Lepšia verzia seba objavuje plnohodnotná spoločensko-kritická poézia. Pekárková nerobí kompromisy – jej básne ironizujú škálu tém, od spoločenských rol a priemernosti cez konzumerizmus a nacionalizmus k literárnemu životu. Dištancovaným a ironicky opisným jazykom autorka demaskuje to, čo
Chcela som na ukážku vybrať nejaký úryvok Dobrakovovej textu. Niečo, čo by v jednej či dvoch vetách uviedlo čitateľa trefne do atmosféry jej najnovšej knihy, stručne a priamo. Otvorila som ju a listovala v nej, no nemohla som nájsť časť, akú som potrebovala. A potom som pochopila, že sa mi to nikdy nepodarí. Neznamená to, že Dobrakovová nie je
„Knihou letíte ľahko a predsa vám z nej víri v hlave.” V mojom prvom rozhovore ako s novou koordinátorkou ceny Anasoft litera som uviedla, že v súčasnosti v slovenských médiách neexistuje rubrikový priestor pre propagáciu výlučne domácej umelecky hodnotnej literatúry. O pár mesiacov sa však ozvali z portálu Knihynadosah, že ich to inšpirovalo k založeniu