Víťo Staviarsky: Kšeft

„Loli, loli paradička

Andre bál…

Komangela, komangela čingerla

Komange komange čingerla

odá míro piráňóro o Béla.

Komange komange čingerla

odá míro piráňóro o Béla“

Ozývajú sa mi v hlave ozveny leta. Objednám si v žltom vlaku českej spoločnosti rovno dva piva a s ústami nacucnutými na studenú fľašu v spomienkach snívam o tom, koľko krát som sa práve tu opil s Rómami pracujúcimi v Prahe, ktorí živoho spisovateľa v živoce nevidzeli a boli mi ochotní platiť pivá až do Spišskej.

Otvorím si sýto oranžovú knižku Viťa Staviarskeho a so záujmom si pozerám ilustrácie Katky Rybnickej, ktoré mi pripomínajú otcove maďarské knižky zo šesťdesiatych rokov. Farba šialene svieti a ja verím, že by polícia knižku uznala za reflexný prvok. Čítam si Kšeft, prvú časť trojknihy, a usmievam sa okolo celej hlavy. Viťo presne opisuje život, ktorý poznám, z mesta do mesta, z vlaku do vlaku, od publika k publiku. Z knihy páchne okrem potu a piva aj sloboda. Sloboda a čierna práca, vďaka ktorej sa zachránilo toľko domácností a umelcov práve na začiatku našej skvelej demokracie.

„Znaš, jak še volá učebnica zos autoškoly v hornim Šarišu?“ Napadne ma starý vtip. „Jak Kerovac Na ceste!“ a práve Kšeft je On the road na vichodňarsky spôsob. Víťo Staviarsky  kombinuje denníkové záznamy v časovej hierarchii od legendy o vzniku tovaru po ostrý stret s podnikateľmi „vyššej šarže“. Tieto memoáre sú písané skromne a úsečne. Staviarsky zachytáva náladu každého mesta a miesta v ňom a nešetrí sarkazmom a iróniou. Epizódne postavičky sú vykreslené skvelo a až divadelne stvárňujú charakter rôznych destinácií. Autorova „ vysoká slovenčina“ miestami až smiešne kontrastuje so slangovou, češtinou, čecho-rómčinou či juhoslovenským jazykom bližšie neurčeného charakteru.
Markovu dcéru som už čítal doma, vo vani s fajkou v zuboch a radšej by som sa utopil ako prestal čítať. Novelka je mierne utopistická a plná smutnej nádeje. Kontrastuje s Loli Paradičkou a to nie len happy endom, ale aj iným pomerom vekov a nešťastia. Každopádne, je tiež príbehom lásky dvoch nešťastníkov z východného Slovenska a okrem štipky hollywoodskeho násilia, ktoré si Staviarsky neodpustil ani v Rinaldovej ceste, je autentickým príbehom o smutnom šťastí. Tretia časť knihy, Loli paradička, je prakticky suvenírom k filmu a bolo by skvelé keby sa predávala priamo k DVD-čkam ako rozšírená verzia.

Kniha teda dáva do kopy tri rozdielne žánre – memoár, novelu a scenár, pričom je sčasti tým, o čom sama píše: divokým a blišťacim suvenírom z letného zážitku.

Staviarsky len opäť potvrdil, že čokoľvek, čo napíše, je špička a ja viem, že tento „suvenír“ o bolesti a slobode, na rozdiel od svietiacich tykadiel, ktoré predáva po jarmokoch, ľudia po prvom použití nevyhodia.

Publikované: 19/05/2020