Ľubomír Jaško: Neotvoriť oči naozaj znamená smrť

Ruská štátna cena Veľká kniha za debut tatárskej prozaičky Guzeľ Jachinovej môže byť pre niekoho varovaním. Nejde náhodou o pseudoliteratúru? Kompromisy písania s ideológiami a povinnými pocitmi uboleného národa? S množstvom prikázaných hrdinov a bez mnohých zakázaných? Našťastie nič z toho tento silný román nesprznilo. Mladá tatárska autorka pôvodne napísala (počas štúdia na filmovej škole a inšpirovaná spomienkami starej matky) scenár

Sibyl Marmorstein: Stručné histórie včerajška a zajtrajška

Yuval Noah Harari je vizionársky historik, autor dvoch strhujúcich bestsellerov o histórii a budúcnosti ľudstva. Podtitul knihy Sapiens. Stručná história ľudstva je ozvenou titulu iného velikána Stephena Hawkinga - zaslúžene. Harari v nej jasným štýlom popisuje zhustené dejiny sveta, sledujúc pritom tri veľké revolúcie - kognitívnu, poľnohospodársku a vedecko-technickú - a ich vplyv na vývoj človeka

B. B. Grünmannová: Malé tragikomédie s obrovskými následkami

Goncourtova cena za rok 2017 pripadla knihe, ktorá má v slovenskom vydaní len málo cez sto strán a nedá sa ani len označiť za román. Pravda, vieme, že autor sa venoval historickému výskumu podkladov sedem rokov a forma knihy nie je dôležitá, keď sú vety výborne konštruované. Eric Vuillard zvládol skoro nemožné, napísal dielo o príčinách druhej svetovej

Sibyl Marmorstein: Ako blufovať, že rozumiete matematike

Máte radi matematiku? Ak áno, možno práve vám Matematická kniha už dávno chýbala. Ak nie, čítajte ďalej  - sľubujem, že na vás nestriehne ani jedno číslo alebo vzorec. Riskujete však niečo iné - možno sa necháte inšpirovať, knihu si prečítate (hoci stačí aj listovať alebo náhodne otvoriť) a obľúbite si ju na prvý pohľad.

Ľubomír Jaško: Svet je ako text neúplný a plný chýb

„Jedného dňa som sa začítal do Knihy a celý môj život sa zmenil. Kniha na mňa zapôsobila hneď od prvých stránok takou silou, že som mal dojem, akoby sa moje telo odpútalo od stoličky a od stola, za ktorým som sedel a vzďaľovalo sa od nich.“ Toto ešte nie je obdivné vyznanie recenzenta. Ide o úvodné vety z

Katarína Gecelovská: Mesačný svit silnejší než slnko

Slovenský čitateľ už mal možnosť zoznámiť sa s tvorbou Antala Szerba prostredníctvom románu Pendragonská legenda. Napriek tomu je tento maďarský spisovateľ u nás takmer neznámy a na jeho román Cesta za mesačného svitu sa na Slovensku čakalo 81 rokov. Dejový základ románu predstavuje svadobná cesta Mihálya a Erszi po Taliansku. Mihály je synom z dobrej obchodníckej rodiny. Po

Sibyl Marmorstein: Naspäť do Babylonu

Na mesiaci autorského čítania som historikovi a jazykovedcovi Martinovi C. Putnovi v diskusii položila otázku, aký je jeho názor na postavenie angličtiny ako svetového jazyka, prípadne jej ďalší osud. Namiesto rozsiahlej odpovede som dostala odporúčanie na knihu Nicholasa Ostlera,  lingvistu a historika z univerzity v Kente: Říše slova. Jazykové dějiny světa. Kniha Říše slova

Ján Golian: Nečítajte, ak ste hladní

Odborné publikácie sa dnes píšu o témach, ktoré sa na prvý pohľad nezdajú na to stvorené. Po vzore západných krajín je u nás takouto témou aj jedlo. Dobrou správou pre bežného čitateľa je, že téme sa nevenujú vedci len v suchých štatistikách alebo popisovaním ľudových zvykov, ale autori – odborníci dokážu priniesť výsledky svojej práce „chutnou“ formou.

B. B. Grünmannová: Zločin a trest v 21. storočí

Dmitry Glukhovsky (1979) je ruský autor svetového renomé. Čitateľ, ktorý obľubuje žáner sci-fi a dystopie, určite pozná kultovú trilógiu Metro, ktorá sa odohráva v blízkej budúcnosti po jadrovej apokalypse v hlbinách moskovskej podzemnej dráhy. Metro sa dočkalo prekladu do 35 jazykov. V novej knihe Text testuje autor neprebádané vody realistického románu s kriminálno-psychologickou zápletkou. Zdá sa, že sa vybral

Sibyl Marmorstein: Mozog? Obšťastnite toho idiota…

Ak je reč o obšťastňovaní mozgu, niečo by o tejto téme mal vedieť Dean Burnett, neurovedec a komik v jednom. S vtipom stand-upistu popularizuje svoje odvetvie vedy a karikuje, ako sa to robiť nemá. Vo svojej prvotine o mozgu – idiotovi, ktorý sme zdedili po druhohorných predkoch (mozgový kmeň) a len trochu "rozšírili" (neokortex), vysvetľuje, ako