Slovenská scenáristka a spisovateľka Tereza Oľhová sa v literárnych kruhoch po prvýkrát objavila prostredníctvom zbierky príbehov, úvah a dialógov dvoch mladých žien pod názvom Inak sa mám fajn (2015). Poznať ju môžete aj ako autorku viacerých detských kníh či komiksu Bežná (2019), odohrávajúceho sa na pozadí Nežnej revolúcie.
Kniha Zbytočné pohyby (2024) je jej románovým debutom, v ktorom nás autenticky oboznamuje so životom herečky Lucie, ženy bojujúcej s každodenným rodinným stereotypom. Vydala sa za Čecha, opustila svoj dovtedajší život v Bratislave a presťahovala sa do okolia Prahy. Kým ona zažíva kolotoč rodičovských povinností a starostlivosti o dve malé deti, jej manžel Pavel, vášnivý hydrológ, sa naplno oddáva svojej profesii.
V pracovnom živote musí Lucia, po rokoch strávených pri deťoch, bojovať o svoje miesto medzi mladšími a bezdetnými herečkami. Zúfalo sa snaží udržať v odbore aspoň prostredníctvom občasných dabingových príležitostí, no príliš veľa podpory nedostáva ani od manžela, a už vôbec nie od matky, ktorá nedokáže pochopiť jej vášeň pre toto povolanie. Prečo by sa však aj ona nemohla opäť aspoň na chvíľu cítiť žiadaná, dôležitá a potrebná?
Práve tieto úvahy ju inšpirujú k odhodlaniu zmeniť svoj život. Nie však v smere, aký si pôvodne predstavovala. Keď sa jej nečakane naskytne pracovná príležitosť v Bratislave, ocitá sa v náručí príťažlivého starého známeho Tomáša a stále viac sa zamotáva do pavučiny klamstiev. Pociťuje však eufóriu, ktorá jej tak veľmi chýbala, tak prečo by sa jej mala vzdať? „Búrka pôsobila extaticky a dráždila ju. V hlave jej vírili silno erotické a aj zbližovacie myšlienky. Ibaže súviseli s iným mužom než s tým, ktorý práve fotografoval búrku, mával na ňu a chystal sa ľahnúť si k nej do stanu. Vtedy prvýkrát pocítila, že sa niečo zásadné zmenilo.“ (s. 55 – 56).
Obnažený vnútorný svet hlavnej hrdinky
Tereza Oľhová dokáže svojím prívetivým a dynamickým štýlom písania vtiahnuť do deja už od prvej strany. Vpúšťa nás do bohatého vnútorného sveta a myšlienok hlavnej postavy Lucie, ktorá prežíva životnú krízu. Vnímame jej skutky, ktoré sú často ovládané pudmi a neraz končia snahou racionalizovať ich prípadné následky. Zo začiatku síce nepociťuje žiadne výčitky svedomia, no neskôr ju postupne začína nahlodávať myšlienka, či stojí za to obetovať niekoľko rokov budované rodinné zázemie. Kým sa však stihne spamätať, stáva sa závislou, svoj život prispôsobuje harmonogramu laxného milenca a začína cítiť, že je v tom až po uši. „Jeho stratené zázemie mu nemohla nahradiť, ani ho zaplniť. Patrila inam, no nechala to všetko zájsť príliš ďaleko.“ (s. 102).
Autorka pre zachovanie väčšej autenticity píše dialógy v dvoch jazykoch – slovenčinu dopĺňajú reakcie manžela Pavla v češtine. Po prečítaní anotácie si možno poviete, že námet nie je príliš originálny a pravdepodobne ste už na túto tému čítali viacero kníh. Autorkino spracovanie je však pútavé a dokáže ulahodiť každému, kto má chuť siahnuť po príbehu ako vystrihnutému zo života. Možno si myslíte, že poznáte vzťahy a manželstvá svojich známych, susedov či príbuzných. Viete však aj to, čo sa v skutočnosti odohráva v ich vnútri?
Zlyhanie nemusí znamenať koniec
Hoci román Zbytočné pohyby je svojím rozsahom naozaj útly, zaslúži si pozornosť pre svoju reálnosť, úprimnosť či nenútenosť. Nejde o pochmúrny príbeh, z ktorého by ste mohli dostať úzkosti. Naopak, občas sa vám nadvihnú kútiky úst nad jemnou autorkinou iróniou či humorom, následne budete prevracať oči nad Luciinou naivitou, občas s ňou aj súcitiť, no nie je vylúčené ani to, že sa v niektorej postave do istej miery sami nájdete.
Autorka, okrem manželskej nevery, načrtáva aj ďalšie nemenej dôležité témy. Poukazuje na nie príliš ideálne rodinné a rodičovské väzby, vzťahové zlyhanie a odcudzenie, náročnosť materstva a vyhorenie, či snahu vymaniť sa z ubíjajúceho stereotypu. S citom pre detail a bez sentimentálnych príkras sa prevŕtava Luciiným vnútrom s pripomienkou, čo sa môže stať, ak sa žena necíti sama sebou a chýba jej priestor pre sebarealizáciu či plnenie si vlastných snov.
Aj keď je kríza vo všeobecnosti vnímaná ako negatívum, autorka nám ponúka možnosť nazerať na ňu aj trochu optimistickejšie. V konečnom dôsledku môže byť prostriedkom prijatia nových postojov, nachádzania a lepšieho spoznávania samého seba či dávania druhých šancí. Do popredia sa tiež dostáva dôležitosť uvedomenia si, že nie každý má v živote šťastie byť súčasťou usporiadanej rodiny.
V neposlednom rade musím vyzdvihnúť nielen výraznú obálku, ale najmä originálne a tematické vnútorné grafické spracovanie, v ktorom sa na pravej strane pri listovaní odráža pohyb ženskej postavičky. Ak sa do príbehu začítate, možno si po jeho dočítaní budete, rovnako ako ja, priať, aby mal aspoň o pár strán viac. Autorka vytvorila autentické postavy, s ktorých osudmi sa dá ľahko stotožniť a opísala situácie, do ktorých sa za určitých životných okolností môže dostať ktokoľvek. Napokon, jej románová prvotina má tendenciu primäť k zamysleniu aj nad otázkami, ktoré by ste si pravdepodobne len tak nepoložili.
Tereza Oľhová: Zbytočné pohyby
BRAK, 2024
Denisa Patáková je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Jej dlhoročnou vášňou sú knihy, aj preto sa od roku 2016 rozhodla venovať knižnému blogovaniu. Vedie knižný portál precitane.sk, prispieva do Magazínu o knihách, a keď jej to čas dovolí, nebráni sa aj písaniu článkov na neknižné témy.
