Niekedy sme zamyslení tak, že nevnímame nič okolo seba. Raz nám to pomáha v sústredení a inokedy nás to o sústredenie oberá. Občas nás niečo zo zamyslenia preberie. Husovského knižka, ktorá sa poľahky zmestí do vrecka kabáta, má presne taký ambivalentný potenciál. Môžeme sa nechať vyrušiť v kruhoch svojich myšlienok alebo vstúpiť do zamyslení cez iné pohľady a nové uhly reflektorov.
Predstavované zamyslenia žánrovo pripomínajú stručné homílie a patria k náboženskej komunikácii. Aj ona reaguje, alebo by zrejme mala reagovať, na jazyk súčasného človeka a náboženské posolstvá „prekladať“ do jeho reči. Blízkosť literárneho jazyka čitateľovi je predsa legitímnou možnosťou, ako sa navzájom k sebe viac približovať a viac si rozumieť. Aj keď v náboženskej oblasti pokojne môže niekto kontrovať, že najsilnejším slovom, aj keby bolo v tesnej blízkosti a sršalo by aktuálnosťou, je skutok.
Ak sa spoja vnútorná potreba, snaha a talent na hru so slovom a zmyslom pre aforizmus a metaforu, vzniká jazyk, ktorý môže byť blízky človeku 21. storočia. Obsahovo to potvrdzujú aj mená autorov, ktorí sa pre Husovského stali gruntom v jeho náboženskej knižnici alebo gruntom v jeho knižnici aj bez prívlastku (Grün, Halík, Augustín, Bubák, Coelho, Dermek, Zulehner, Fabian a i.). To, čo sa v náboženskej komunikácii môže javiť človeku ako príliš abstraktné, napísané archaicky, dogmaticky, tisícročia nemenné, je iste veľmi náročné prerozprávať a zmeniť tak, aby to fakticky zostalo nezmenené. A Husovský nejde proti náboženským pravdám, biblické vety cituje podľa Svätého písma Starého i Nového zákona, ktoré vydal Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1995. Štvrté evanjelium cituje podľa publikácie Jánovo evanjelium – nový preklad a krátky komentár, ktorú vydalo vydavateľstvo Veda v Bratislave v roku 2019. Za občasné absencie pôvodu citácií alebo ich neúplnosti sa autor hneď v úvode knihy ospravedlňuje a priznáva svoju nedokonalosť. Dávka pokory sa prenáša aj na samotné zamyslenia a myslím, že sa prejavuje jednak v autorovej stručnosti, lebo netreba tisíc slov, ak chceme hovoriť od srdca, nemusíme vyčerpávajúco vysvetľovať, a zároveň v rezervoári slov, z ktorých cítiť okrem teologického vzdelania aj osobnú skúsenosť, doslova zažité. Husovský sa snaží nevystupovať ako držiteľ patentu, naopak vstupuje do jednotlivých textov aj on sám, sám seba zahŕňa a pristupuje k sebe ako k čitateľovi. Zaujímavým prvkom sú názvy jednotlivých textov, ktoré sú vždy trojslovné a vedľa seba sa tak občas ocitnú pojmy, ktoré na prvý pohľad spolu nekomunikujú, ale ich voľba rozhodne vzbudzuje pozornosť a po prečítaní zamyslenia potvrdzujú svoje miesto (Zberba, láska a terapia; Človek, sedačka a terén; Tlstý pápež, ignoranti a slabí; Galilea, motorest a my a pod.).
Kniha nateraz uzatvára produkciu Husovského zamyslení (2019, 2020, 2021) a svojím názvom odkazuje na ľudskú pohodlnosť, ktorej vyhovovali vládou podhodené každodenné hry a chlieb. Takéto podhadzovanie zalepilo oči, srdcia aj odhodlanosť riešiť problémy. V trojici názvu knihy k chlebu a hrám pribudla aj Biblia. Či zamyslenia nasýtia, zabavia a koľkokrát to bude súvisieť s Bibliou, je už na čitateľovi.
Silvia Kaščáková je poetka, textárka a rozhlasová redaktorka. Pôsobí ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte v Ružomberku. Vedecký a pedagogický záujem smeruje na literatúru pre deti a mládež, didaktiku literatúry, tvorivé písanie a náboženskú výchovu.
