Hodnotené texty autorov: Peter M., Marcel B., Darina M.

V textoch Petra M. Mesto a Železníky a Železníky zatiaľ nenachádzam náznaky kvality. Krátke „žartovné“ prehovory pripomínajú vyjadrovanie politika, ktorý je známy (nielen) komolením slov a viet, typickou inverziou či absurdnými syntaktickými konštrukciami. K želanému komickému účinku však nedochádza, čítanie sprevádzajú rozpaky a pocit trápnosti. Úsilie o rým vyznieva silene a strojene, rovnako aj používanie archaizmov a poetizmov: „Brodiská sú prázdne, sťa vypriahnuté sídliská pred blokom v obed nedeľný, ako nohy vo vani v každej kúpeľni.“. Fantázia autorovi nechýba, aktuálne sa nachádza na začiatku svojej cesty, odporúčam mu prehlbovať čitateľskú skúsenosť v žánri, v rámci ktorého chce tvoriť. Chce to originálnejšie nápady a tiež rozvíjať „zmysel pre nezmysel“, aby neostal len povrchným táraním: „Naši mešťania hlavní, no noblesní, sú všade. Okolí centra a vedľajší len vedľa. Áno aj tá bedľa tam po okolí rastie…“.

Tipy na čítanie:
absurdné poviedky a prózy Daniila Charmsa
Nadrealizmus. Avantgarda 38. Bratislava: Kalligram, 2006.

____________________________________________________________________________________________

Autor dramatického textu Splátky z klietky taktiež cielene pracuje s komikou (slovnou a situačnou) aj iróniou. Neraz dopomáhajú vykresliť charakter postavy, ich využitie je – oproti pokusom Petra M. v predošlých „prozaických“ textoch – funkčné. Za pomerne vydarené možno považovať aj odlíšenie „rozprávača“ a jednotlivých postáv, Marcelovi B. sa to podarilo na úzkom priestore necelých štyroch strán. Avšak pozor na klišé v správaní a prehovoroch postáv, ktoré nie sú súčasťou komického či ironického a satirického módu. Nedostatkom je i frekventovaná redundancia: „Aj tak nemá žiadnu školu. Perfiš! Pecka! Čistá robota! Bingo! Gól! Teší ma, som Ondrej Prachyber!“. Za zváženie stojí aj používanie súčasných, aktuálnych motívov (Facebook, Instagram) a hovorového jazyka v kombinácii s „archaickým“ vyjadrovaním – text ako celok pôsobí nevyvážene a slangové pasáže sú rušivé. Autor občas pristupuje k očakávaným riešeniam a skĺzava k stereotypnému vyjadrovaniu: „No nezober to, keď je to také lacné!“. Povzbudzujem ho k minucióznejšej práci na dialógoch.

Tipy na čítanie:
hry Viliama Klimáčka

____________________________________________________________________________________________

V próze Túžba sa objavuje nepodarené „antimačovské“ a zároveň „romantické“ správanie hlavnej postavy. V texte nachádzam množstvo syntaktických aj štylistických kostrbatostí. Viaceré slová sa do kontextu nehodia a prinášajú neželaný (až komický) efekt: „Kvetinová vôňa, dotkne sa mojich nozdier, privieram oči, zhlboka dýcham.“ Za vydarené miesta možno označiť tie, kde Darina M. opisuje osamelosť postavy v dôsledku jej uväznenia. Vnútorné projekcie muža pôsobia autenticky a vyznievajú primerane emotívne – uvažuje o zútulnení cely, aby vyhovela objektu jeho záujmu: „Hrubá vrstva špiny, takmer blato, aj priehľadnosť smerom von je obmedzená. (…) Nos mi dráždi, kýcham, neviem, alergia by ju zabila. (…) Posteľ, tá by tu mala byť. Komfort, ten na ženy platí. Hm, to je pekné, ale nič iné tu nemám, musím pracovať s málom. Kdesi splaším akúsi deku, tmavomodrá, pomerne dobre vyzerajúca. To je ono, prehadzujem ju cez sedačku. Lepšie, jednoducho improvizácia.“ Aktuálne má text najbližšie k „červenej knižnici“, autorka by mohla pouvažovať nad dôslednejšou psychologizáciou postáv a popracovať na príbehu.

Tipy na čítanie:
poviedky Uršule Kovalyk

Texty hodnotí Katarína Hrabčáková

Katarína Hrabčáková vyštudovala teóriu literatúry na Prešovskej Univerzite v Prešove. Je autorkou monografie Semiopoetický aspekt básnickej identity s podtitulom K problematike feminínnosti v súčasnej slovenskej poézii. Od roku 2016 je redaktorkou časopisu o poézii a básnikoch Vertigo. Píše poéziu.