Kniha vychádza vo výberovej edícii Poézia vydavateľstva Skalná ruža
Macuo Bašó (1644 – 1694) sa pokladá za najvýznamnejšieho japonského básnika. Po smrti blízkeho priateľa zo zámožnej rodiny sa vzdal relatívne zabezpečeného života a prijal osud potulného básnika, pustovníka a pútnika „visiaceho na tenkej niti poézie“. V tvorbe od tzv. radenej básne prešiel k všeobecne oceňovanému písaniu samostatných trojverší, ktoré neskôr nadobudli pomenovanie haiku. Má hlavnú zásluhu na etablovaní a premene tohto lyrického útvaru. Prvý slovenský prekladový výber z jeho haiku sa usiluje o ich základné viacrozmerné predstavenie, pričom prináša aj poznámky k básňam, kalendárium a obsiahly interpretačný doslov. Bašó sa prezentuje ako lyrik nesmiernej empatie k človeku a prírode, zhodnocovania nevšímaného a obohacujúcej východnej duchovnosti. Básne preložil Ján Zambor v jazykovej a odbornej spolupráci s Františkom Paulovičom. Poznámky k básňam a kalendárium napísal František Paulovič. Doslov napísal Jan Zambor.
Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mesiac vie kadiaľ:
„Vydaj sa touto cestou!“
K prístrešiu pre pútnikov
Stará sakura
celá v kvete V spomienkach
na prežitý čas
V dome kde umrelo dieťa
Zohnutý zvädol
svet je hore nohami
na bambuse sneh
Oblak sa lúči
odtŕha sa od druha
Tak aj divá hus
V Saja no Nakajame
Stále je živý
Príjemný chlad pod strieškou
môjho klobúka
Na vejári prinášam
vánok od hory Fudži
suvenír z Eda
Hustý letný dážď!
Obecný nočný strážnik
zažína lampy
Spílim kmeň stromu
a v reze vidím dnešnú
podobu splnu
Tiahnuce mraky
kedy-tedy zimný dážď
Idú močia psy
V tíšine noci
v mesačnom svite kradmo
červ vŕta orech
Myslím: záhrobie
je také ako tento
jesenný súmrak
Na suchú vetvu
si sadol čierny havran
Jesenný večer
Vstávaj už vstávaj!
Buď mojím kamarátom
spiaci motýlik!
Kuká kukučka
Svet už nepotrebuje
básnikov haikai
Priezračné rybky
v riasach! Chytíš ich do rúk
hneď roztopia sa
Nohy žeriava
sa v letnej lejavici
stali kratšími
Verše na Sanpúovu pamiatku
Na tvoj hrob kladiem
zemiakový kvet – ako
bohatý lotos
Cikády v speve
sa celkom vyplakali
Je z nich len koža
Publikované: 17/10/2019
Zvon už doznieva
no zvoní vôňa kvetov
Večerný súmrak
Aké nevšedné!
Na trs trávy bez vône
si sadol motýľ
Iba skúsim piť
už mi drkocú zuby
Horská studnička
Nocuj na ceste –
pochopíš moje básne
Jesenný vietor
Vrabčekom vonku
pišťaním odpovedá
pár myší z pôjda
Vyleť netopier!
Kvety by nemali byť
iba pre vtákov
Tomu čo vraví
„Deti ma otravujú“
nekvitnú kvety
Krik predavača
kalmárov sa tu mieša
s hlasom kukučky
Je na čo hľadieť
aj po ničivej búrke:
krása chryzantém
V mojej chatrči
štvorec matného svitu
V obloku mesiac
Motto: Nehovor o nedostatkoch iných
a nechváľ sám seba
Niečo vypovieš
do perí ti vstúpi chlad
jesenný vietor
Napísané na maľbe s vyobrazením bambusu
Zimný vietor sa
ukryl medzi bambusmi
a celkom stíchol
Bol prvý rok éry Džókjó jeseň ôsmy mesiac
Opustil som svoju schátranú chatrč pri rieke
Vietor bol chladný
Bodaný vetrom
som odhodlaný kostiam
dať zbelieť v poli
Deň keď je Fudži
zastretá hmlistým dažďom!
Zaujímavý
Aké je počuť dieťa –
opičku odvrhnutú
v jesennom vetre?
Juraj Kuniak (1955) – básnik, spisovateľ, prekladateľ. Bývalý konštruktér, horolezec a podnikateľ. Vedie vydavateľstvo Skalná ruža. Vydal dve desiatky kníh rôznych žánrov, v tom zbierku básní Za mestom (2015), básnicko-výtvarnú knihu Rosa mystica (2016, spoluautor Ján Kudlička) a súbor obrazových publikácií Nepálsky diptych (2018, spoluautor fotograf Marián Kováč). Najnovšie mu vyšla kniha zobraných básní Amonit (2019). Preložil Spev o mne Walta Whitmana (2013, 2019) a básnickú zbierku Čas a materiály Roberta Hassa (2019). Žije v horskej osade Kordíky na strednom Slovensku.
